Akcia!

Peter Šrank: Múzofil

10,00  7,00 

ISBN: 978-80-89717-07-1

Popis produktu

Peter Šrank: Múzofil

FAMA art, Spišská Nová Ves 2016. 376 str. Viaz.

(12,8×20,6)

Poeticko-erotický román o mladom nádejnom spisovateľovi Pykovi, ktorý má trochu problém. Miešajú sa mu múzy s reálnymi ženami. V pomere, ktorý tým múzam neprekáža, ale reálnym ženám áno. To ho často dostáva do vtipných situácií, ktoré za vtipné pokladá každý, len on nie. Narúša paušálny ženský názor, že chlapi sú v erotike trojminútoví. On je v erotike aspoň desaťstránový, niekedy viackapitolový a určite niekoľkobásničkový.

 

Ďalšie informácie

Hmotnosť 459 g
Rozmery 129 x 206 mm

Peter Šrank (1964)

Peter Šrank

 

Pesničkár s gitarou a textár. Narodil sa v Partizánskom, žije v Žiari nad Hronom.

Píše poéziu, aforizmy, epigramy, krátke publicistické žánre, poviedky a cestopisy.

Pre rozhlas tvorí glosy, fejtóny a humoristické scénky. Deťom sa prihovára básničkami, rozprávkami a piesňami.

 

1. časť: V šiestom nebi - Kika

Sprisahanecky som prikývol, pokračovala v šepkaní: „Mám matfyz a dosť nadpriemerné IQ. Viem viesť rozhovor tak múdro, že sa mi virtuálne zníži veľkosť pŕs o jedna a ak pridám cudzie slová, možno až o dva.“

Veľavýznamne som jej pozrel do očí: „Fíha!“ Potom som zasa ja požiadal prstom o jej ucho a zašepkal: „Zatiaľ stačí o jedna. Uvidíme.“

Zasmiala sa. „Snáď raz stretnem chlapa, ktorý mi vysvetlí, prečo používate veľkosť pŕs ako jednotku ženskej krásy.“

„Prečo? Lebo jej rozumie celý svet. To máš ako s vtipmi o svokrách. Zasmejú sa im aj tí, ktorí majú dobrú svokru. Podobne budú veľké prsia velebiť aj tí, ktorým sa v skutočnosti páčia malé. Univerzálny symbol z mužskej mytológie.“

„A ty?“

„Čo ja? Snáď nechceš, aby som na seba bonzoval.“

„Chcem!“

„Riskuješ. Svet chlapov by už pre teba nikdy nebol taký jednoznačný a ľahko zapamätateľný.“

„Pre mňa je svet chlapov to, čo tisíc z nich urobí a nie čo jeden z nich povie.“

„Nemôžem,“ zaťal som sa. „Rád by som v tvojich očiach zostal predvídateľný, zjednodušuje to komunikáciu.“

Uvoľnene som sa rozvalil v kresle, ona ma zasa napodobnila. Zamyslene na mňa pozerala a po chvíli sa jej pohľad začal meniť. Nepatrne, ale predsa. Najlepšie to vystihovali slová ‚rodiaca sa túžba‘, ale tie som ako klišé v hlave škrtol a snažil sa nájsť lepšie. No nestihol som. Vstala a priblížila sa ku mne. Pokľakla a ruky mi oprela o kolená. Vtedy som nadobudol pevné presvedčenie, že sa situácia vyvíja smerom, ktorým nechcem. Chytil som ju za zápästia a zabránil jej v ďalšom pohybe.

„Počkaj! Keď ma budeš takto provokovať, moje ruky sa neudržia a nebudú ma poslúchať.“

„No a? To je zle?“

„Áno, lebo…“ Nevedel som, čo povedať. Vysvetľovať jej veci o poetickej aure sa mi zdalo stupídne. Musel som rýchlo vymyslieť nejaké zrozumiteľné dôvody, prečo s ňou nič nechcem mať.

„Ako začať… ale sľúb, že budeš chápavá. Nedávno som sa ťažko vylízal zo vzťahu, ktorý bol postavený iba na kráse. Počúval som len svoje oči. Zistil som, že sa vždy treba pýtať všetkých svojich zmyslov a všetky musia povedať áno. Na začiatku môže jeden z nich ostatné prehlušiť, no ak je niekde problém, časom určite vypláva. A u teba, ako isto vieš, je to so zrakom veľmi veľmi nevyrovnané. Sluch, čuch, hmat a chuť sa cítia úplne paralyzované.“

Zaskočil som ju. Asi zvyčajne dostáva iné vyznania. Chvíľku rozmýšľala.

„Päť zmyslov?“ Vstala, prehrabala sa vo vreckách a všetko z nich vyložila na stôl vedľa mňa. Pobehala po miestnosti a urobila intímne osvetlenie. Na prehrávači našla pieseň, ktorú potrebovala, pustila ju a zvýšila hlasitosť. Pomaly, ale naozaj pomaly tancovala a postupne vyzliekala jednu vec za druhou. Živý striptíz som ešte nezažil, preto som nevedel prideliť body za umelecký prejav. Dotancovala ku mne, urobila otočku a sadla mi takmer na kolená. Nevedel som, kam skôr pozerať, lebo jej zadok stále tancoval v rytme piesne, občas sa dotknúc mojich stehien. Pripomenul mi rozdiel medzi zadkom v nohavičkách a nohavičkami v zadku. Z toho jej vyrastalo nízke pásikové té. Pochopil som, že čaká na svoju odmenu, ale moje peniaze boli niekde na skrini spolu s nohavicami. Našťastie som v kôpke, ktorú vyložila na stôl, zazrel bankovku. S výrazom mafiánskeho bossa som jej ju zastrčil za nohavičky. Poďakovala pohľadom, vrátila sa na scénu a pokračovala vo vyzliekaní. Finále načasovala tak, aby posledný kúsok zhodila krátko pred koncom pesničky a s jej záverečnými tónmi zamrzla v grandióznej póze udýchanej krasokorčuliarky.

Peter Šrank: Múzofil

Petra „Kefa“ Šranka poznám už dlhšie ako pesničkára – stretli sme sa dokonca na pódiu s gitarami, naposledy v Lubine, v krčme Na konci sveta, na Podjavorinskom folkovom vítaní leta -, piesňového textára so svojou dlhoročnou textárskou stránkou kefoweb.sk, rozhlasového fejtónistu, náruživého cestovateľa, ale najmä nepolepšiteľného výmyselníka a ihrajka. Pritom žiaden už dorastenec. Zrelý chlap so striebrom vo vlasoch. Čakal som, že jeho knižka Múzofil (vydavateľstvo FAMA art, 2016) bude zbierkou  hravých piesňových textov, básničiek, vtipných postrehov, glos z ciest po cudzine a tak podobne. A on to román. A hneď 370-stranový. Recenzent vo mne zamrel. Čitateľ zase sa radostne zamrvil.

Dej románu jednou vetou: O tom, ako jeden chalan Pyko balil jednu babu Zunu a čo veselého a erotického pri tom stváral s inými. Román humoristický, povedzme si hneď na rovinu. Hrdina, mladý ani nie tridsiatnik, sa ním pretĺka v sérii nekončiacich, rôzne trápnych či eroticky  zašmodrchaných situácií v rozmanitých prostrediach – nechýbajú, prirodzene, ani veľmi veselé živé výjavy zo života muzikantského -, a jeho „ruky šmátrajky“ pri tom nenechávajú nič pekné ženské na pokoji, pričom vždy a bezpodmienečne za pomoci veršovania, rýmovania, poetického okolkovania. Hrdina je totiž, a z toho pramenia všetky jeho trápenia so ženami, posadnutý či priam postihnutý poéziou. A to až tak, že mu ona, „nevycválanému romantikovi“ a „múzickému bigamistovi“, neraz bráni prirodzene zavŕšiť, čo neposedné ruky šmátrajky načnú. A inokedy zase si urobí zo slov druhé ruky šmátrajky... Jednotlivé tie príhody, v románe rozsekané do šiestich častí, by vlastne pokojne mohli byť aj samostatnými poviedkami. Čítať sa preto dá, v núdzi, aj na preskáčku.

Čo na románe poteší veľmo, je Kefov jazyk. Svieži, súčasný, prirodzene hovorový, nie silený ani silácky. Ani v drsnejších, vulgárnejších polohách nie. Kefo má slovenčinu rád, ovláda ju, má ju zažitú a dobre natrávenú, s veľkou pasiou sa s ňou vie pohrať, pomaznať, povymýšľať si. Bedlivo sa vystríha klesnúť v hovorovosti len k bežne vykrádaným čechizmom z rôznych populárnych filmových a televíznych  hlášok, mechanicky preklápaných do slovenčiny, ako sa to často stáva mladým, i v rôznych  spisovateľských súťažiach oceňovaným laureátkam. Hrdina knihy má šťastie, že všetci, ktorých v románe stretne, majú vospolok dar vtipnej repliky, takže čo dialóg, to súboj vtipných hlášok a slovných hier. Kefo by sa nestratil ani ako scenárista sitcomov.

Knižka je to humorná, veselá, ale cítiť v nej i jemný chlapačí smútok. Akúsi takú zasnenú až  nostalgiu či čo, od zrelého chlapa, ktorý už všeličo vie, ale než by sa z toho poznania literárne rozcitlivel či nedajbože rozplakal, radšej sa sám sebe zasmeje a poteší tým aj iných, podobne citlivých.

Múzofil, vtipná knižka na leto, na cesty, do vlaku, na deku, k moru. Aj od neho.

P.S. „Varovanie! Obsahuje erotiku, vulgarizmy a poéziu.“

Gaco Novomesský, populár.sk 1/2017

 

Na dlhé večery a na zasmiatie

  1. 11. 2016 10:21 | Michaela Izsáková | Recenzia

Múzofil / Peter Šrank / FAMA art 2016

,,Potrebujem babu!“ zaúpel som. ,,Nutne potrebujem babu!“

,,Vieš, Pyko, keby ju chceš na bežné preťahovanie, fandil by som ti,“ pridal Rafo jeden zo svojich rýpavých postrehov, ktoré mal ako najlepší kamarát povolené.

,, Ale za to, čo s ňou chceš robiť ty, by ťa mali zavrieť do basy. Úchylák. Obyčajný úchylák.“

 

,,Aký úchylák? Každý chlap je predsa nejaký -fil. Aj ja som len -fil.“ Prstami pri ústach som naznačil gesto, aké používajú labužníci pri ochutnávke.

,, Určite! Normálne je byť prsofil alebo veľkoriťofil. Ešte aj gaťkofila by človek pochopil. Čipkofila, bobrofila alebo pannofila... Ale ty si... čo to vlastne si?“

Toľko ukážka z románu Petra Šranka Múzofil. Je neobyčajný v tom najlepšom zmysle slova. Spája erotiku a lásku, ktorá je viacveršová, až niekoľkostranová, s triezvym pohľadom na ženy, s vulgarizmami a s poriadnou dávkou humoru. Zahráva sa s fantáziou čitateľa, ktorý sa stráca v realite a

v spleti rôznych príbehov. Kniha je dokonalý sprievodca pre ženy, ktoré vstupujú do vzťahu s umelcom a zároveň príručkou pre umelcov, ktorým sa miešajú múzy s reálnymi ženami

Hlavným hrdinom je nádejný spisovateľ, básnik a nevyliečiteľný romantik s čertom Brumtelesom na pleci, Pyko. Hľadá ženu, ktorá bude pre neho dokonalou múzou, keďže nevie písať pre peniaze, ale len pre niekoho. Pri svojej ceste plnej erotických dvojzmyslov párkrát odbočí a zakopne. Vyskúša s

do-maso údeniny s Dominikou, zapletie sa s hriešne sexy Kikou a vytvorí projekt na získanie Zuny.

Pyko je typický umelec. Má 26 rokov, je vyštudovaný informačný technik, rád píše a očarúvajú ho démonické ženy, ktoré ho dostávajú do problémov. Obyčajné veci robí a vidí neobyčajne, čo ho mnohokrát privádza do vtipných situácií. Všetko sa to začne, keď stretne Kiku, ktorá je dokonalá a sebavedomá. Má len jednu chybu, pre Pyka je absolútne nemúzická. Autor nás pomaly uvádza do partie kamarátov, ktorí spolu chodili na strednú školu, a opäť sa stretávajú.

Dej je rozdelený na šesť častí. V každej Pyko spoznáva inú ženu a usiluje sa priblížiť k tej svojej osudovej, ale väčšinu času je od nej vzdialený. Každý pokus získať ju dopadne katastrofálne. Postupne spoznávame Zunu, jej odvážnu sestru Noru – ktorá je šialene zamilovaná do Pykových básničiek – a zisťujeme tiež, že overené romantické triky na Zunu neplatia. Vznikne projekt Hyperláska za pomoci kamaráta Rafa, Lucie a Didi, A MEDZI nimi prebehne kompletná a vtipná analýza profilu Pyka. Spoločne sa usilujú odstrániť všetky rušivé elementy, ktoré mu bránia vo vzťahu so Zunou. Jedným z nich sú jeho neposlušné ruky, ktoré takmer vždy skončia pod tričkom opačného pohlavia. Pyko začne fungovať bez Zuny aj napriek skutočnosti, že ich životy sa neustále pretínajú a v závere sa pretnú definitívne.

Pyko je dobrák od kosti, ktorý sa snaží pomôcť kamarátom a najmä kamarátkam. Zapletie sa do nefungujúcej spálne Bernarda a Didi, s Heňou vytvorí hru, kde on hrá rolu jej bývalého milenca, a ona zas nedostupnú Zunu, popletie hlavu Nore, a podarí sa mu vyriešiť prípad ukradnutých svadobných relikvií v podobe odliatkov vagín Zuny, Lucie a Didi.

V určitých momentoch je dej zamotaný a niekedy až málo pravdepodobný, ale práve tento fakt núti čitateľa vrátiť sa o pár strán späť a hľadať súvislosti. Je to ideálna kniha na dlhé večery, na cestu do vlaku a na momenty, kedy sa chcete schuti zasmiať.

Michaela Izsáková