Akcia!

Ján Petrík a kol.: Kyseľ v Slovenskom raji

12,00  10,00 

ISBN: 978-80-8184-043-2

Popis produktu

Vydavateľstvo Miroslav Števík – SCEPUSIUM, 2016. 142 str. Viaz. Il.

(15,5 x 21,5)

Populárno-náučná publikácia, ktorá po knihe Klauzy v Slovenskom raji približuje čitateľom aj históriu, prírodné podmienky a zaujímavosti najkrajšej rokliny Slovenského raja – Kyseľ.

Publikácia s bohatou obrazovou časťou vyšla pri príležitosti znovusprístupnenia tiesňavy Kyseľ. Mapuje históriu turistiky v tejto lokalite, jej prírodné pomery a ochranu, archeologické dejiny Kyseľa a majetkové pomery na území. Predstavuje tiež významné osobnosti spojené s touto lokalitou

Ďalšie informácie

Hmotnosť 429 g
Rozmery 1550 x 2150 mm

Ján Petrík (1949)

V súčasnej dobe je na dôchodku, zaoberá sa dejinami letectva a železníc na Spiši, dejinami Slovenského raja, samotného Spiša a jeho osobnosťami.

Od roku 1972 je dobrovoľným členom Horskej služby oblasti Slovenský raj, horským vodcov tejto oblasti a členom Spišského dejepisného spolku.

Články Publikoval v časopisoch Letectví + Kosmonautika, Krásy Slovenska, Tatry, Spišské hlasy, Nové Spišské hlasy, Korzár a v príležitostných zborníkoch a ročenkách Spišského dejepisného spolku. Spracoval päť ročníkov kroniky mesta Spišská Nová Ves.

Vydal: Malá vojna – marec 1939 (1998), Spišská tragédia (1999), Karpackie niebo 1939 spoluautor A. Olejk (2001), Lietanie v Spišskej Novej Vsi, (2004), Slovenský raj (2006), Štefan Petróczy von Petrócz (2007), Spišská tragédia (2007), 75 rokov ľadového hokeja v Spišskej Novej Vsi (2008), Horolezectvo v Spišskej Novej Vsi (2011), História na udici (ABC studio Spišská Nová Ves, 2011), Dejiny mesta Spišská Nová Ves, s kol. (Mesto Spišská Nová Ves, 2014), Klauzy v Slovenskom raji (Scepusium Spišská Nová Ves, 2015), Kyseľ v Slovenskom raji (Scepusium Spišská Nová Ves, 2016) a ďalšie monografie a pamätnice.

Prvý zimný prechod Kyseľom

19. februára 1911 sa vybrala od ústia Kyseľa proti jeho toku výprava pod vedením Alexandra Mervaya spolu s Ľudovítom Rokfalusym a Barnom Schmidtom. Spoločne pokorili Kyseľ prvýkrát v zimných podmienkach. Druhý prechod vykonal Alexander Mervay 14. januára 1912 v spoločnosti bratov Ladislava a Imricha Teschlerových.

V opisoch zimných prechodov Kyseľa od Alexandra Mervaya sa vo vodopádoch už vyskytujú drevá a drevené rebríky. Pravdepodobne ich vybudovali prví dobyvatelia za účelom bezpečného prechodu.

Prvovýstup Obrovským vodopádom 25. augusta 1907 mohol vyzerať asi takto:

Partia sústredená okolo Tivadara Meszlériho, do ktorej v nedeľu 25. augusta 1907 patril sudca Béla Balogh, lesný inžinier Ľudevít Pálka a učiteľ Kazimír Kozlovský, sa ešte za tmy vybrala z Iglova smerom na západ do vtedy ešte Hrabušických vrchov (dnešného Slovenského raja). Premýšľali nad nepokorenou stenou vtedy ešte Meszléri vízesés, dnešného Obrovského vodopádu. Do Kyseľa postupovali rýchlo a vytrvalo. Po dosiahnutí vytúženého miesta pod vodopádom si oddýchli. Nasledoval výstup na stenu vpravo (v smere toku Kyseľa) od vodopádu. Mokrý a machom pokrytý šmykľavý vápenec ich však odmietal. Dobre napredoval absolvent Učiteľského ústavu v Iglove, ktorý o pár dní nastupoval ako učiteľ v blízkych Danišovciach. Bol to vysoký, štíhly mládenec Kazimír Kozlovský. V stene sa mu darilo. Napriek rozochveným kolenám zdolával prvú tretinu steny voľným lezením. Na štande, kde sa zastavil, si oddýchol. Celá partia ho napriek hluku vodopádu intenzívne povzbudzovala. Konopné lano pri lezení mu doteraz bolo skôr iluzórnou pomôckou. Nasledoval traverz doprava a o chvíľu stál na skalnom stupni pri vodopáde. To však ešte netušil, že ten najťažší úsek má pred sebou. Lezenie v hornej časti vodopádu bolo náročné, dá sa povedať, že na vtedajšiu dobu to bol vrcholný či špičkový horolezecký výkon. Šikovne využíval každú skalku, škáru či iné úchyty na to, aby sa priblížil k vytúženému vrcholu. Stenu vedľa vodopádu zdolával centimeter po centimetri. Konečne stál na vrchole vodopádu. Nasledovalo zaistenie zdolanej cesty. Potom sa partia priekopníkov vybrala hornou častou tiesňavy do jej záveru (dnes Kyseľ rázcestie) a cestou uhliarov vystúpili na Menedekkő, teda Kláštorisko.

 

Zatiaľ žiadne recenzie