Akcia!

Daniela Dubivská: Žena v cudzom brlohu

5,00  4,00 

ISBN 978-80-971171-0-8

Popis produktu

Spišská Nová Ves, Vl. nákl. vo FAMA art 2012. 106 str. Brož., Il.

Druhá zbierka básní vytvorená ako súvislý metatext je vnútornou výpoveďou autorky, ktorá dáva možnosť nazrieť do jej citového sveta. Ten je nielen rozbúreným morom citov, uvedomovania si protikladov detstva a staroby, intimít v architektúre vzťahu, vášne a slasti, ale aj túžbou po oslobodení sa, po vymanení sa zo všetkých „brlohov“, ktoré ju ako bytosť zväzujú. Vďaka svojmu motivickému členeniu je poézia tejto knižky malým ľudským ale veľkým osobným príbehom z vnútorného sveta autorky.

 

Ďalšie informácie

Hmotnosť 110 g
Rozmery 180 x 120 mm

Daniela Dubivská (1966)

 

Dlhoročná novinárka, v súčasnosti redaktorka časopisov Slovenskej knižnice pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči.

Je laureátkou Literárnej Senice, Literárneho Zvolena a ďalších súťaží.  Svoju poetickú tvorbu predstavila čitateľom nielen bohatou časopiseckou tvorbou, ale najmä v debute Karavána rýb (2001). V roku 2012 vo vydavateľstve FAMA art, Spišská Nová Ves vydala zbierku poézie Žena v cudzom brlohu.

Virtuálne blues
Krajina zabúda
a virtuálny muž
mi hýbe perou
rukami klamem
a stúpam očami
po všetkých anonymných hviezdach
noc skuvíňa
na mojom zápästí

 

Sicílska
Nezmeškaj ten pád
keď budem lavína
a ty...
pes hrabajúci sneh
nezmeškaj
moju smrť
pripravenú na tanieri
ako predjedlo
nezmeškaj
explóziu môjho štekotu
keď sa nehybne
roztrhnem
na bolesť šepkajúcej hmoty

 

Oskarovi
Tvrdím ti nezmysly
že vietor nemá farbu
a smrť sa nikdy neodváži priblížiť
že čas bzučí
ako holiaci strojček
a nedobehne cieľ
a ty sa
v bode klamu
ticho nespýtaš

Žena v cudzom brlohu

FAMA art Spišská Nová Ves, 2012

Básne Daniely Dubivskej ma zaujali svojím vyprofilovaným videním a znepokojujúcou otvorenosťou už pri ich časopiseckom publikovaní v Literike (3/1997). V roku 2001 debutovala zbierkou Karavána rýb. Teraz prichádza s druhým edičným počinom Žena v cudzom brlohu. Knižka vizuálne zaujme na prvý pohľad, má neprehliadnuteľnú obálku s dominantnou oranžovou potlačou a s výrazným ilustračným dotvorením. Netradičný je aj formát, ktorý pripomína denný skicár s autentickými záznamami.

Zbierka pozostáva z krátkych útvarov bez grafického členenia a interpunkcie. Táto forma Dubivskej umožňuje dosiahnuť vrcholné emocionálne vypätie, vecnú strohosť a lyrický spád. V každej básni kladie evidentný dôraz na vypointovanie. Dubivská je úsporná v básnickom výraze, vyhýba sa opisnosti a rozvláčnosti, prezentuje sa ako citlivá pozorovateľka s vyhraneným úsudkom. Zaujíma ju podstata všedného dňa, do popredia vysúva obchádzané detaily, prchajúce okamihy a unikajúce súvislosti. Opakovane narába s motívmi smútku a samoty, aby si cez ne pootvorila priestor k závažnejším posunom. Vie presvedčivo zdokumentovať prostú situačnú polohu: „zaleje kávou ďalší deň“. Celý rukopis je poznačený naliehavosťou a  neodkladnosťou intímnej výpovede. Dubivskú zaujíma postavenie zraniteľného človeka v plynúcom čase. Väčšinou dokáže presne zadefinovať základné zákonitosti vlastného bytia: „viem / že výdychom / sa ničoho nezbavím“. Úlohou básnického slova je okrem iného aj večná túžba po celistvom obraze človeka a doby, ktorý však aj pri najsústredenejšom nasadení zostáva torzovitý.

Dobré úmysly samy osebe bývajú zradné. Na viacerých miestach Dubivská nenávratne uviazne v plytčine, ktorú namiesto umŕtvenia ešte viac rozvíja. Sľubne rozbehnutý básnický nápad sa rozbíja na banalite. Nepochopiteľné sú slovné spojenia typické skôr pre začínajúcich básnikov, napríklad „zaváram sny / do studených fliaš“. Nezriedka sa vyskytnú aj oslabujúce genitívne metafory. Zbierke by prospel kritickejší výber a stmeľujúcejšia koncepcia. Nemôžem si odpustiť poznámku na margo autorkinho predslovu a doslovov Petra Karpinského a Tomáša Repčiaka. V posledných rokoch sa v našej literatúre udomácnil tolerovaný úzus zaštítiť knižku doslovmi, najlepšie od renomovaných autorov, aby garantovali nespochybniteľný hodnotový rebríček. Doslovy sú opodstatnené a žiaduce v reedíciách alebo súborných vydaniach. V prípade prvých vydaní mi prídu ako nadbytočné a účelové.

Druhá zbierka Daniely Dubivskej ponúka čitateľnú a pútavú poéziu. Aj napriek výhradám oceňujem jej autorský postoj a vyhranený rukopis. Už teraz som zvedavý na jej prípadnú tretiu básnickú zbierku. Poctivý doklad o zrení a smerovaní je v poézii vždy vítaný.

Miroslav Brück, Knižná revue 2013/07