Jozef Puchala: Krajina Kaina

5,00 

ISBN: 978-80-89717-12-5

Popis produktu

Jozef Puchala: Krajina Kaina

FAMA art, Spišská Nová Ves 2017. 76 str. Viaz., Il.

(12×16,5)

Vydané s finančnou podporou Fondu na podporu umenia

Tretia zbierka poézie s nezameniteľnou puchalovskou poetikou, ktorá zaznela už v jeho debute a v knižke poézie pre deti. Založená na sémantických hrách a prepracovanej formálnej stránke básní ponúka nielen hravosť, ale aj silnú metaforu nadväzujúcu na komunikatívnu a zážitok prinášajúcu tvorbu inšpirovanú veľkými slovenskými básnikmi predchádzajúcej generácie.

Vďaka literárnym, umeleckým a kultúrnym alúziám, citáciám, či parafrázam, ktoré vo svojich textoch využíva nielen kreatívne, ale aj provokatívne, sa nemusí vyhýbať ani takým zaťaženým témam ako je Boh, láska, či večné spoločensky pálčivé témy..

„… spojenie bezproblémovej formy a atakujúcej sémantiky je v tejto zbierke zaujímavé. Puchalove básne v sebe spájajú pokoj i tenziu.“

Peter Karpinský

 

Ďalšie informácie

Hmotnosť 158 g
Rozmery 120 x 165 mm

Jozef Puchala (1965)

 

Básnik, dramaturg, scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg.

Študoval na Prešovskej univerzite v Prešove a na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v roku 2013 obhájil dizertačnú prácu.

Venuje sa literárnej vede a mediálnym vedám. Za svoj knižný debut Všetko, čo chýba (1995) získal prémiu Ceny Ivana Kraska. Rukopis jeho druhej zbierky, básní pre deti Trinásťhlavý vlak (2015), ocenil Literárny fond. Zbierku poézie Krajina Kaina vydal v roku 2017 vo vydavateľstve FAMA art, Spišská Nová Ves.

Jeho poézia bola preložená do poľštiny a češtiny, publikoval ju časopisecky, v televízii i v rozhlase. Dlhodobo sa venuje televíznej tvorbe. V roku 2009 bol členom medzinárodnej poroty organizácie združujúcej európske verejnoprávne štúdiá Circom Regional (Prix Circom). V roku 2011 získal prestížnu cenu verejnoprávnych televízií krajín V4 Vyšehrádska pečať.

Na biely obrus

Na biely obrus

píšem kvapkám

 

miznúcim písmom

bez mena

 

samota ako

mucholapka

 

lepí sa mi

na písmená

 

koľko v nej

slov je

ktoré zapriem

 

krvou

a mliekom

 

dotykom

 

ak na to umriem

ponesú ma

nohami napred

 

s dáždnikom

 

Len tak

 

Len tak

si spievam

a zo strún

 

valia sa city

a sláva

 

Baudelaira

Válka

i Kostru

 

básní

čo nehrajú

v správach

 

len tak

si spievam

a o nič

 

nehrám

len kriesim svet

tónov

kto komu

prichádza zvoniť

 

kto komu

dýcha

 

do zvonov

 

Amulety

Padá sneh blednú amulety

ty spíš ja pálim dejiny

a míňam potme všetkých svätých

padajú za nás na míny

 

na bielych cestách krížne stopy

pohľadom rátam omyly

čo všetko ešte nepochopím

kým nájdem čo sme stratili

 

padá sneh hľadím dookola

v izbe je tma a vonku sto lás

a čajník márne píska na čaj

 

nechápem prečo som sa vracal

na miesta kde som nemal začať

a začal som a stále kráčam

Zbierka Krajina Kaina (FAMA art) Jozefa Puchala trpí nevyváženostou obsahu a formy – obzvlášť frustrujúco môže pôsobiť samoúčelné titulovanie básní slovnými hračkami: Záklonom chránená (s. 18), Piata pieta (s. 28), Story z Tóry (s. 34) či Mailovanie v husej koži (s. 54). Džízs. Čaro nechceného spočíva v tom, že výsledné tvary pripomínajú poetiku nonsensu, ale básne sú zrejme myslené vážne; úsilie doplniť druhý člen rýmovky pričasto vytvára ruptúru medzi tým, ako texty znejú po fonetickej stránke (dobre) a ako vyznievajú po stránke sémantickej (nepatričné): „Vrháme tieň / na kaluže // Boh nemá fén / tma neluže* (s. 60). Puchalova poetika sa mi nezdá úplne márna, zbierka má aj svetlé momenty, autor by však k básneniu mohol postupovať striedmejšie – takpovediac menej exhibičné.

Matúš Mikšík: Ge-ne-ruj-ten-text-! (Knižná revue 7-8/2018, str. 34)

-------------------

Jozef Puchala vo svojej zbierke Krajina Kaina (FAMA art) tiež preukazuje nápaditosť v oblasti hrou so slovom. Evidentné je to na názvoch básní či cyklov (Nemorandum, Z tisíc a jednej moci, Mailovanie v husej koží). Vo svojej podstate však ide o samoúčelnú a prehnanú hru slov. Je vedený viac logikou rytmu a zvukových korešpondencií než logikou myšlienky. Vážne nastolené otázky zľahčí doplnením verša iba pre rým či vtip. Aj keď v zbierke sú letmo spomenuté aj okolnosti tvorby (Na biely obrus, Len tak), ahasverské blúdenie, bezvýchodiskovosť situácií a narúšanie vzťahov (Amulety, A, Záklonom chránená), kľúčovým gestom je odboj voči utiekaniu sa k metafyzike. V povrchnej blasfémii sa Puchala púšťa s Bohom do sporu, ale nekladie hlboké otázky a odpovede nachádza príliš ľahko.

Martin Navrátil: Slovenská poézia 2017 (Romboid č. 5-6/2018, str. 81)

----------------

Básnik Puchala vydáva druhú básnickú zbierku Krajina Kaina

Jozef Puchala (1965) je to básnik, dramatik, scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg.

Autor TASREditor Jaroslav Rezník starší

  1. novembra 2017 15:20

Bratislava 7. novembra (TASR) - Vydavateľstvo FAMA art v Spišskej Novej Vsi patrí k tým nemnohým slovenským vydavateľstvám, ktoré sa programovo venujú vydávaniu súčasnej slovenskej literatúry, a to prózy i poézie. Je prirodzené, že pozornosť venuje najmä tvorbe autorov z východoslovenských regiónov, od Spiša, Šariša až po Zemplín. Najnovším potvrdením tejto skutočnosti je druhá básnická zbierka Jozefa Puchalu Krajina Kaina.

Jozef Puchala (1965) nie je v plenéri slovenskej lyriky, ale i širšej literárnej verejnosti, neznáma osobnosť. Je to básnik, dramatik, scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg. Študoval na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove, v súčasnosti pôsobí ako redaktor Slovenského rozhlasu a televízie v Košiciach. Debutoval básnickou zbierkou Všetko, čo chýba (1995), ocenenou Prémiou Ivana Kraska, a napísal dve knihy rozprávok pre mladší čitateľský dorast. Druhá sa volá Trinásťhlavý drak (2015).

Čo sa týka lyriky, dal si načas. Druhú básnickú zbierku vydal až po vyše dvadsiatich rokoch. Všetko však nasvedčuje tomu, že tento „dlhý čas čakania“ stál za to. Básnická zbierka Krajina Kaina to potvrdzuje. Kompozične ju básnik rozdelil na tri časti: Nememorandum, Krajina Kaina a Z tisíc a jednej moci. Prvú časť zbierky, ktorú tvorí deväť kratších básní, môžeme považovať za dobrovoľné pootvorenie dvierok do jeho súkromia, do jeho intímneho priestoru, kde sa nenápadne vyznáva zo vzťahu k jemu blízkym básnikom, ale aj z konkrétneho vzťahu ku konkrétnej žene. Príklad na prvé konštatovanie: „Na biely obrus/píšem kvapkám/miznúcim písmom bez mena/samota ako/mucholapka/lepí sa mi/na písmená.“ Na druhé: „Len tak/si spievam/a zo strún/valia sa city/a sláva/Boudelaira/ Válka/i Kostru/básní/čo nehrajú/v správach.“ Na tretie: „nemusíš stačiť/davu s dychom/a vláčiť mestom/ustatý chór/ospalých dúh/a vlčích jám/stačí nám jedno/rýchle ticho/ktoré chcem/s tebou/vlastniť sám.“

Druhá časť zbierky Krajina Kaina, ktorá dáva názov celému opusu, je lyrickou reakciou na súčasný stav našej spoločnosti. Má na prvý pohľad zreteľný občiansky a spoločenský charakter, v niektorých číslach výrazne kritický. Báseň Rytier bez básne a Hany je venovaná spomienke na „17. 11. 1989“ a končí sa takto: „smutná postava/rytiera/bez básne/ a Hany/ veterné mlyny/a nechápavé/pohľady/okoloidúcich/prečítali/priveľa rozprávok/aby/uverili“. Za týmto básnickým textom nasleduje báseň Krajina Kaina. Je to vážne upozornenie básnika, že v „krajine Kaina“ sa voľačo nepodarilo.

Názov tretej časti zbierky naznačuje, že asi pôjde o širšie komponovanú báseň. A je to pravda. Je to poéma, pozostávajúca zo šiestich častí a má charakter lyrickej analýzy súčasného sociálneho, morálneho i politického stavu našej spoločnosti i sveta so záverečným výkrikom neskrývanej túžby, ktorá ho sužuje: „Poupratujme/ kopije/vyberme rýchle nože/z hrudí/kým nás ten pocit/neunudí.“

Básnikovo posolstvo je naliehavé a presvedčivé aj preto, a v lyrike najmä preto, že má presný poetický rám. Jozef Puchala v tejto zbierke našiel vlastnú poetickú formu, vlastný poetický výraz. Jeho súčasťou je presný rytmus, vynachádzavé, čiže neošúchané rýmy a hlavne pozitívne jazykové experimenty. Prevláda v nich hra so slovom a obsahovo presné jazykové narážky. Niektoré sú už v nadpisoch: Záklonom chránená, Štyri strany veta, Rytier bez básne a Hany, Mailovanie v husej koži, Z tisíc a jednej moci, alebo na troška iný spôsob a -j Piata pieta, Gestá mesta, Story z Tóry a niektoré iné. Podobne je to aj v samotných básňach – na začiatku, uprostred i v pointách.

Básnik Jozef Puchala sa vrátil.