Vypredané!

Radoslav Tomáš: Statusové hlásenia

4,00  3,00 

ISBN: 978-80-85413-66-3

Nie je na sklade

Popis produktu

KON-PRESS, Trnava 2011. 55 str. Brož. Il.

Tretia básnická zbierka Popradčana momentálne žijúceho v Anglicku, ktorého debut Chlapec získal v roku 2005 Cenu Ivana Krasku za najlepší debut roka.

Zbierka vznikla z básní, ktoré si svojich prvých čitateľov našli na facebooku autora, kde ich prezentoval ako jednotlivé statusy pomyselných autorov z viacerých krajín Európy. Vznikol tým zaujímavý rad básní, ktorých šat je zahraničný iba navonok. Obsah autorovej výpovede je výsostne jeho a nadväzuje na všetko krehké a osobne prežité, o čom vypovedá aj vo svojej predchádzajúcej tvorbe.

 

Ďalšie informácie

Hmotnosť 950 g
Rozmery 115 x 190 mm

Radoslav Tomáš (1982)

 

Pochádza z Popradu, momentálne žije v Liverpoole. Vyštudoval žurnalistiku. Venuje sa poézii a literárnej publicistike.

Je viacnásobným laureátom literárnych súťaží Wolkrová Polianka, Múzy, Akademický Prešov a Poetická Ľubovňa. V r. 2005 získal Cenu Ivana Krasku za debut Chlapec a Prémiu v súťaži Básne 2009.

Publikoval v časopisoch Literárne kroky, Dotyky, Slovo mladých, Knižná revue, Slovenský rozhlas a v rôznych zborníkoch.

Vydal básnické zbierky Chlapec (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2005), Vlčie svadby (Na konári, Praha 2009). Statusové hlásenia (KON-PRESS, Trnava 2011).

Nikola Toleski, Dcére

(Macedónsko)

 

Myslím, že to bude

dcéra. Cítim ju v sebe.

 

Je to, akoby sa snažila

znovuvytvoriť

domov,

ktorý si pamätá ešte z času

pred počatím.

 

Cez deň môžem sledovať

opakovanie tohto aktu

aj tisíckrát,

 

stavia, preskupuje,

hľadá najsprávnejšie sny.

 

Keď idem spať,

viem,

že kdesi v tme

je kúsok

tvojej bielej dievčenskej dlane,

ktorá mi nedovolí prehovoriť.

 

A je tam láska

ako nejaká zabudnutá

knižka

pod stolom.

 

Nedá sa utiecť,

všetko, čo si človek vysníval,

vlečie so sebou,

aj keď uteká.

 

Myslím na našu dcéru.

Bude ako ty.

 

Bude sedieť vo vani

a zvláštne sledovať ten tichý

pramienok krvi,

keď sa poreže

pri holení nôh.

 

A takisto ako ty bude

veriť,

že sa jej tá krv

otáča chrbtom,

akoby sa jej nevládala

pozrieť do očí,

sýta, náhle

bez vyznania k telu.

 

Viem, že to bude dcéra,

som jej otec,

cítim ju v sebe.

 

 

Eusebio Ventisquero, Prvý sneh

(Španielsko)

 

Keď prvýkrát napadol sneh,

stará mama ešte v noci vyšla pred dom,

vzala ho do rúk a jedla.

Nám deťom sa ho dovolila dotknúť až ráno.

Bolo to ako schovať si do kútikov úst

celú oblohu. Vtedy som si myslel,

že podobne chutí aj láska.

Večer nás škriabalo v hrdlách,

nadránom sme dokonca chvíľu blúznili

v horúčke. Ale na obed ďalšieho dňa

už zostali po snehu len mláky. Odvtedy

k nám už nikdy neprišiel. No láska

chutila a chutí presne tak,

ako si to pamätám.

 

Fernando Mendes, Mená

(Portugalsko)

 

Rád vyberá z otcovej skrine

rodokmeň

 

Niektoré mená sú v ňom

pokrútené

ako roztrhaná struna huslí

 

Dlho sa naň díva

 

Trochu zvláštne si uvedomuje

že väčšina ľudí v ňom je už mŕtva

 

Napokon

nevie si ani predstaviť

že kedysi žili

 

Sú to jednoducho mená

 

Ako on

 

V skrini po nich chodia

bez povšimnutia pavúky

 

a vypletajú si svoje storočia

 

Keď im smrť prestane chutiť

ujdú na bielu stenu

ako starci na prechádzku

 

A iba občas

ich ktosi

starými novinami

 

pritlačí

 

Potichu a celkom nenápadne

akoby len niekomu

čosi spadlo do oka

Zatiaľ žiadne recenzie