Stano, Dalimír: To, čo je za očami

6,00 

ISBN: 978-80-89717-21-7

Popis produktu

Dalimír Stano: To, čo je za očami

FAMA art, Spišská Nová Ves 2019. 152 str. Viaz., Il.

(14,8×21,5)

Vydané s finančnou podporou FPU

Dvanásta kniha poézie autora, v ktorej nateraz opustil viazaný verš a v rámci jeho uvoľnenia prešiel až k experimentu s formou. Tento krok mu dáva možnosť vyjadrovať sa voľnejšie k svojej zásadnej téme – láske. Vzťah dvoch ľudí si tu v osobe lyrického hrdinu všíma nielen ako milenecký vzťah. Uvedomuje aj jeho hlbší spoločenský rozmer a rozmer vzájomnej previazanosti. Od priateľstva cez partnerstvo, až po istý druh závislosti.

Pomerne rozsiahla zbierka obsahuje 20 častí a navzájom poprepájaných poetických cyklov a poskytuje tak priestor na hlbšie uvažovanie o vzťahu a najsilnejšom cite človeka.

Ďalšie informácie

Hmotnosť 346 g
Rozmery 148 × 210 mm

Dalimír Stano (1955)

 

Žije a tvorí v Košiciach, venuje sa poézii a tvorbe piesňových textov.

Publikoval vo viacerých slovenských a českých časopisoch (Dotyky Dielňa Nového slova, Romboid, RAK, Knižná revue, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Psí víno, Tvar, Host, Kafe, Obrys-kmen) v internetovom časopise Enter, v rôznych zborníkoch, v Rádiu Východ a v Slovenskom rozhlase.

Vydal zbierky poézie Vaša Esencia (Vydavateľstvo M. Vaška, Prešov 1997), Oxana (Vydavateľstvo Slovo, Košice 1998), Samotka (Vydavateľstvo Vienala, Košice 2001), Kolotoč alfa (VSSS, Bratislava 2003), Žreb môjho bytia (VSSS, Bratislava 2005), Edo je deväť (VSSS, Bratislava 2006), Diabolské balady (VSSS, Bratislava 2007), Flexibuk No.3 (Dive buki, Košice 2014), Nedoručená pošta (Face, Prešov 2014), Láska je retro (FAMA art, Spišská Nová Ves 2017). Očistec / purgatorio (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2018).

nechaj mi pamäť

 

keby sa všetko smelo

 

smelo a nezáväzne

za seba zahodiť

 

bol by som tu i tam

vetríkom posmelený

 

a vravel by som všetkým

toto som ja

 

aj keby som len táral

do vetra

 

vidím

 

nikde som nebol

nikam sa neponáhľam

všetko je tu

 

tam hore prší

vodopád naberá na sile

a ja sa vidím

 

pomaly

zostupujem zo skaly

viem čo mi poskytuje

 

...som si ťa obliekol

do kože ktorú nenávidíš

lebo je moja

 

všetko je tu

nikam sa neponáhľam

už som tu bol

 

obruč

 

keby som o tom nemal predstavu

napríklad steh

ktorým mi zašívaš oči

bol by som teraz nemý

 

hudba

ktorá ti vychádza z tváre

je práve taká minulá

ako sad uprostred noci

 

mám ťa viac ako si myslíš

a je to kruhová obruč

ktorá tak zviera môj osud

že nemám kde byť

 

snažíš sa

 

je to šialené ale žiaden deň nemá počiatok

znudený prostý číry

ako keď si máš odvyknúť od práce

lebo už nie si čin

 

takto som videl tento lebo sa mi vysypal

na kožu na nerv

uprostred spánku trbliece sa hviezda

no ja už nemám oči

 

a celkom prirodzene chceš

snažíš sa vidieť

to čo už nezachytíš

 

v hnedom roláku v teplákoch

v pivnici plnej uhlia

mám taký pocit

 

o ničom

 

zatváram oči

a je to o ničom

tak sa mi nepodarí usnúť

 

všetky tie sedatíva

tým že som prišiel na svet

zaberajú len priestor

 

chcem predsa vidieť

to čo je za očami

čo sa raz navždy zavrie

 

a stáva sa až ráno

rovno pred precitnutím

že som zas o krok vpred

 

nemám chuť na nič

 

a už nielen ja viem

že koruna stromu sa zbaví všetkého

 

priatelia kamsi odídu

a táto sála ostane prázdna

 

vždy takto pripravený čakávam tvoje oči

až sa láskavosť ku mne šmykne

 

pohladkám imaginárnu

cítim že pradie

 

bude to ale krutejšie

viac ako bolesť ktorej sa nezbavím

 

nikto z živých ma nezachráni

veď nie je pred čím

 

len veľmi krátko potrvá večnosť

soľ na jazyku

 

nemám chuť na nič

ale ničoho sa nebojím