Akcia!

Tomáš Repčiak: Na krok od raja

5,00  4,00 

ISBN: 978-80-971171-5-3

Popis produktu

FAMA art, Spišská Nová Ves 2013. 89 str. Brož. Il.

Druhá kniha básnika, prozaika, publicistu a tvorcu piesňových textov – autora, ktorý je zatiaľ verejnosti známy viac ako autor rozhlasového kabaretu Pánska jazda, zábavnej relácie Vlak a ďalších relácií.

Kniha je pokračovaním krátkych, humorne ladených príbehov, úvah a postrehov tentoraz už stredoškoláka Karčiho Vešeľaka, ktorý prichádza študovať na strednú školu do iného mesta a tak ju okrem humoru obohacuje aj zvláštna nostalgia po odchádzajúcom detstve, ktoré sa premieňa na objavovanie nového zážitkového i citového sveta mladého dospievajúceho chalana v okruhu nových postáv.

Ďalšie informácie

Hmotnosť 810 g
Rozmery 120 x 160 mm

Tomáš Repčiak (1972)

 

Žije Vsi, venuje sa poézii, próze, publicistike, tvorbe pre rozhlas a tvorbe piesňových textov.

Je autorom rozhlasového kabaretu Pánska jazda (SRo, marec 2003 – január 2005), autorom zábavnej relácie Vlak (SRo, apríl 2008 – máj 2014) a ďalších relácií.

Vydal knižky krátkych próz Zo života Karčiho VešeľakaNa krok od raja (FAMA art, Spišská Nová Ves 2013), Tajomstvo kľúča (FAMA art, Spišská Nová Ves 2014), zbierku básní pre deti Robte cirkus! (FAMA art, Spišská Nová Ves 2014) a zbierku básní Na vydaj (FAMA art, Spišská Nová Ves, 2015).

Svetlonos
Teraz je na svete toľko svetla, že sa nedá sledovať vesmír, lebo ho svetlo zacláňa. Všetky mestá sú v noci jak obrovská narodeninová torta s milión sviečkami. Každú noc sú narodeniny.
Z kozmu musí svet vyzerať, že horí. Zato ku nám nechodia mimozemšťania. Jedine, žeby prišli ich hasiči. Potom to tu zalejú vodou a bude pokoj.
Karči prešiel po sídlisku a pozeral ľuďom do bytov. Daktoré boli oranžové, daktoré biele. Možno sa byt vyfarbí podľa toho, či sa v ňom ľudia majú radi abo ne. Zato je ešte dosť veľa bytov čiernych.
Prechádzal sa už dve hodiny, chytala sa ho zima a hlad. Ale aj tak mal pocit, že celý svet vymysleli iba pre neho, všetky tie svetlá boli na jeho narodeniny. Ale nemal. Rozprával sa s osvetleným vesmírom, ktorému nevidel do očí. Cítil, že na neho spadne, lebo si nevšimne, že sa mu postavil do cesty on – Karči Vešeľak, človek s najväčšou smolou na svete.

Kde si bol? V meste. Prečo nedvíhaš telefón? Vybil sa mi. Teta sa ide zošaliť, čo je s tebou. To sa robí? Ne. Nebuď drzý. Choď do izby. A dlho nesvieť!

 

Trapas
Prečo museli šťať akurát v parku, keď tam nesu kríky? Karči aj vravel, že je to trápne, že okolo pojdu okoloiduci. Blaško si to nemyslí, bo musíš byť frí a vtedy to je normálne. Dakedy neboli hajzle a všetci šťali, kde chceli. Ale vtedy neboli ani ulice a už vobec ne park v strede mesta.
Garguľak sa rehoce: „Šak sa stalo, ta čo už?“
„Ta nič, len to ohlásia na školu, fasa.“
„Si mäkký.“
„Ty sprostý.“
„Nehádajte sa.“
„Šak sa ne.“
Náhodou, všetko by bolo OK, keby neprišli mestskí. Bo sú kamery.
„Taže, naš sersan je na kameroch? Do riti. A potom to pošlú na školu a fotky rozvešajú po nástenke a všetci sa nám budú vysmievať.“
„Mne ne,“ fľusol na zem Blaško.
„Preto si chcel šťať akurat v parku...!“

Zatiaľ žiadne recenzie