Tomáš Repčiak: Zobrané z PC

5,00 

ISBN: 978-80-89717-20-0

Popis produktu

FAMA art, Spišská Nová Ves 2018 .160 str. Viaz. Il.

(12 x 17)

Vydané s finančnou podporou Fondu na podporu umenia

Autorov poetický debut poézie pre dospelých, ktorý prináša výber z jeho tvorby od deväťdesiatych rokov po súčasnosť.

„Kniha… je prierezom jeho poézie tak ako ju uchovali v rôznych vrstvách, formátoch a protokoloch počítače v priebehu času. Členenie knihy rešpektuje motivickú líniu a vytvára dynamický celok, ktorý neunaví, ale neustále otvára nové a nové okná a dáva možnosť žasnúť nad tým, čo všetko dokáže lineárny jazyk pri pomenovávaní vecí, ktoré nemajú definíciu, teda emócií a citových kulís nášho sveta. Repčiak je majster skratky. Nezasype vás balastom slov a prázdnych ekvilibristík, ale ponúka koncízne úlomky vedomia i nevedomia s metaforickou výstužou.“

Vlado Puchala

Ďalšie informácie

Hmotnosť 235 g
Rozmery 120 x 170 mm

Tomáš Repčiak (1972)

 

Žije v Spišskej Nove Vsi, venuje sa poézii, próze, publicistike, tvorbe pre rozhlas a tvorbe piesňových textov.

Je autorom rozhlasového kabaretu Pánska jazda (SRo, marec 2003 – január 2005), autorom zábavnej relácie Vlak (SRo, apríl 2008 – máj 2014) a ďalších relácií.

Vydal knižky krátkych próz Zo života Karčiho Vešeľaka, Na krok od raja (FAMA art, Spišská Nová Ves 2013), Tajomstvo kľúča (FAMA art, Spišská Nová Ves 2014), zbierku básní pre deti Robte cirkus! (FAMA art, Spišská Nová Ves 2014) a zbierku básní Na vydaj (FAMA art, Spišská Nová Ves 2015).

Rozprávky z kľúčom

 

Ringišpíl

 

Máme tu na tácke medené prstene.

V choruši nemusí šliapať už na pedál

smrkavý miništrant, postáva zasnene

za stĺpom, v podstene. Fotky vraj nepredal.

Máme tu na tácke.

Svätené vo vode,

boľavé v kolene.

Nevesta bez tváre, máme tu na tácke

tri druhy zákuskov. Berte pán praktikant,

nenosí bocian len! Na vyšnom ringišpíl,

ten, čo pri vysviacke, čakal ťa za rohom

smrkavý miništrant.

Fotky vraj nepredal.

Fotky vraj založil.

 

Máme tu na tácke, odlož to koliesko,

čo si ho paličkou po ceste poháňaš

kdesi do matere. Bude ti otecko.

Nabok choď, nevidíš, ešte ju doráňaš,

braček ti zaplače.

Smrkavý miništrant,

ringišpíl za pliecko.

 

 

Cyklostylované slunce

 

Do nebe křičel

svatý Pepan:

„Kolikrát jsi člověkem,

tolikrát umřeš, vole!”

O půl třetí mu máma

do práce

přinesla

kopřivovou polévku,

ať ho prý pálí něco teplé.

U plotu rostl petrklíč

a stepovali mravenci

a brouci.

 

 

Cigánske leto

 

Keby sa dali strihať

oblaky,

urobil by som ti kobaltové viečka.

Keby sa dali strihať oblaky,

mala by si také na obliečkach,

mala by si spánok na mraky,

keby sa dali strihať oblaky...

 

 

Mobilové básne

 

01

Sedíme tu všetci chrbtom k sebe.

Aj stromy niekam ušli už.

Vezieš sa, a tak to tak neber,

že za nevestu pôjde muž.

Platím si pri vás, slečna, všimné.

Keď zbadáte sa, budete už pri mne.

 

02

Na špičkách vyberám

z poličky celkom vrchnej

krížik a stromček,

vianočný fádny mráz.

Keď smútok v kúpelke

naozaj zo mňa spŕchne –

viem, že si pod kožu

dám iba vás a vás.

 

03

Na stene obraz nie je celkom komplet,

niečo mu chýba a je bez adresy.

Ak motýlik si, prosím, rýchlo odleť,

lebo to bolí, ak v mojich farbách nie si.

 

 

Orbis verbis

 

Letopočty

 

1918

Koniec sivej, svet sa teraz vyfarbí -

v Modre biela, za Devínom červená,

za trafiku ani vojak nedal by

republike dohromady kolená.

 

1938

Versailles horí na hranici,

neostane na kameni Stein,

krepčí Ľudo, Ici – pici!

Gulášik je štipľavý, no fajn.

 

1948

Hajde, spolu na búračky, hajde,

v hlade, zlosti, do obchodu - Jednota.

Prvý je ten, koho druhý nájde,

v rovnátkach sa zub múdrosti zamotá.

 

(Kniha zatiaľ nebola recenzovaná)