Život

Život

je iba farbička

zbláznená do papiera

kým ťa drží zábradlie

zubami od supov

každé ráno

myslíš na večer ako žena

s ulicou vo výstrihu

o ktorej píšu

v novinách

že kradla

 

Leporelo

Keď ulice

strácajú hlavy

námestia holuby

a Ty

moju smrť zbalenú do dáždnika

čakám na osud

s ústami zmrzlinára

ktorému je odporné

predávať svet jazykom

vtedy Ti balím

smútky

do hrdzavej košele

a čakám

s rukou

v zápalkovej škatuľke

 

Kristíne

Spustnem

ale ešte vždy

Ti budem hľadať meno

v ktorom bude

sever

juh

aj ošúchané topánky

a Ty nakoniec

všetkému

povieš iba

Mama

 

Späť na stránku titulu