Život
Život
je iba farbička
zbláznená do papiera
kým ťa drží zábradlie
zubami od supov
každé ráno
myslíš na večer ako žena
s ulicou vo výstrihu
o ktorej píšu
v novinách
že kradla
Leporelo
Keď ulice
strácajú hlavy
námestia holuby
a Ty
moju smrť zbalenú do dáždnika
čakám na osud
s ústami zmrzlinára
ktorému je odporné
predávať svet jazykom
vtedy Ti balím
smútky
do hrdzavej košele
a čakám
s rukou
v zápalkovej škatuľke
Kristíne
Spustnem
ale ešte vždy
Ti budem hľadať meno
v ktorom bude
sever
juh
aj ošúchané topánky
a Ty nakoniec
všetkému
povieš iba
Mama