Na biely obrus
Na biely obrus
píšem kvapkám
miznúcim písmom
bez mena
samota ako
mucholapka
lepí sa mi
na písmená
koľko v nej
slov je
ktoré zapriem
krvou
a mliekom
dotykom
ak na to umriem
ponesú ma
nohami napred
s dáždnikom
Len tak
Len tak
si spievam
a zo strún
valia sa city
a sláva
Baudelaira
Válka
i Kostru
básní
čo nehrajú
v správach
len tak
si spievam
a o nič
nehrám
len kriesim svet
tónov
kto komu
prichádza zvoniť
kto komu
dýcha
do zvonov
Amulety
Padá sneh blednú amulety
ty spíš ja pálim dejiny
a míňam potme všetkých svätých
padajú za nás na míny
na bielych cestách krížne stopy
pohľadom rátam omyly
čo všetko ešte nepochopím
kým nájdem čo sme stratili
padá sneh hľadím dookola
v izbe je tma a vonku sto lás
a čajník márne píska na čaj
nechápem prečo som sa vracal
na miesta kde som nemal začať
a začal som a stále kráčam