Na biely obrus

Na biely obrus

píšem kvapkám

 

miznúcim písmom

bez mena

 

samota ako

mucholapka

 

lepí sa mi

na písmená

 

koľko v nej

slov je

ktoré zapriem

 

krvou

a mliekom

 

dotykom

 

ak na to umriem

ponesú ma

nohami napred

 

s dáždnikom

 

Len tak

 

Len tak

si spievam

a zo strún

 

valia sa city

a sláva

 

Baudelaira

Válka

i Kostru

 

básní

čo nehrajú

v správach

 

len tak

si spievam

a o nič

 

nehrám

len kriesim svet

tónov

kto komu

prichádza zvoniť

 

kto komu

dýcha

 

do zvonov

 

Amulety

Padá sneh blednú amulety

ty spíš ja pálim dejiny

a míňam potme všetkých svätých

padajú za nás na míny

 

na bielych cestách krížne stopy

pohľadom rátam omyly

čo všetko ešte nepochopím

kým nájdem čo sme stratili

 

padá sneh hľadím dookola

v izbe je tma a vonku sto lás

a čajník márne píska na čaj

 

nechápem prečo som sa vracal

na miesta kde som nemal začať

a začal som a stále kráčam