z kaluže

 

všetko to po čom ešte túžiš

kým nespočinieš celkom meravý

sa ti vyjaví

 

to o čom snívajú len muži

keď líhajú si do trávy

tak ako do kaluží

 

lebo len takých vedie krása

ženského tela ktorá zostane

ako volanie

 

a ktorá povedomou zdá sa

tomu ktorý má zrátané

roky a mimo zásad

 

z kaluží ako divý pije

kým len kyj meravý je

 

 

očný klam

 

posledná cesta ktorá ku mne vedie

ktorá ťa odvliekla

až do pekla

 

ťa vidí po pravici sedieť

ako očný klam

a chybu predpovede

 

a predsa vypočítam z neba

že si bol zasnený

a v básnení

 

nemyslel len na presadenie seba

veď pri tej veľkej rade nýmf

si sa nebál

 

vysloviť že sú ešte ženy

a tým svet vyvážený

 

 

zornička

 

tak ako nečakaný dotyk

ženského odvážneho nosíka

ktorý prosíka

 

vylož už na svoj stojan noty

nech ako osika

sa chvejem – nech sa potím

 

len ako svieca ktorá horí

a vrhá tieň na kamene

slová plamenné

 

nech zažnú svetlo na nádvorí

a nech pri mene

Zornička zhasnú tvory

 

o ktorých hlasno hútam

a ktoré ju chcú spútať

 

 

diva

 

od lesa vetrík milo vanie

keď sa ťa z diaľky ako velikán

vrchol dotýka

 

nemeníš ešte áno za nie

žiadna panika

je iba sen a pokúšanie

 

je to štít ktorý používaš

ako zbraň – len je otázne

či ma zasiahneš

 

div len že nie si lesná diva

smrť ktorá v krku uviazne

hynúca láskou lenže živá

 

a ktorá kričí ach nie

kým so mnou za roh zahne