Svetlonos
Teraz je na svete toľko svetla, že sa nedá sledovať vesmír, lebo ho svetlo zacláňa. Všetky mestá sú v noci jak obrovská narodeninová torta s milión sviečkami. Každú noc sú narodeniny.
Z kozmu musí svet vyzerať, že horí. Zato ku nám nechodia mimozemšťania. Jedine, žeby prišli ich hasiči. Potom to tu zalejú vodou a bude pokoj.
Karči prešiel po sídlisku a pozeral ľuďom do bytov. Daktoré boli oranžové, daktoré biele. Možno sa byt vyfarbí podľa toho, či sa v ňom ľudia majú radi abo ne. Zato je ešte dosť veľa bytov čiernych.
Prechádzal sa už dve hodiny, chytala sa ho zima a hlad. Ale aj tak mal pocit, že celý svet vymysleli iba pre neho, všetky tie svetlá boli na jeho narodeniny. Ale nemal. Rozprával sa s osvetleným vesmírom, ktorému nevidel do očí. Cítil, že na neho spadne, lebo si nevšimne, že sa mu postavil do cesty on – Karči Vešeľak, človek s najväčšou smolou na svete.

Kde si bol? V meste. Prečo nedvíhaš telefón? Vybil sa mi. Teta sa ide zošaliť, čo je s tebou. To sa robí? Ne. Nebuď drzý. Choď do izby. A dlho nesvieť!

Trapas
Prečo museli šťať akurát v parku, keď tam nesu kríky? Karči aj vravel, že je to trápne, že okolo pojdu okoloiduci. Blaško si to nemyslí, bo musíš byť frí a vtedy to je normálne. Dakedy neboli hajzle a všetci šťali, kde chceli. Ale vtedy neboli ani ulice a už vobec ne park v strede mesta.
Garguľak sa rehoce: „Šak sa stalo, ta čo už?“
„Ta nič, len to ohlásia na školu, fasa.“
„Si mäkký.“
„Ty sprostý.“
„Nehádajte sa.“
„Šak sa ne.“
Náhodou, všetko by bolo OK, keby neprišli mestskí. Bo sú kamery.
„Taže, naš sersan je na kameroch? Do riti. A potom to pošlú na školu a fotky rozvešajú po nástenke a všetci sa nám budú vysmievať.“
„Mne ne,“ fľusol na zem Blaško.
„Preto si chcel šťať akurat v parku…!“

 

návrat späť na stránku titulu