1. časť: V šiestom nebi – Kika

Sprisahanecky som prikývol, pokračovala v šepkaní: „Mám matfyz a dosť nadpriemerné IQ. Viem viesť rozhovor tak múdro, že sa mi virtuálne zníži veľkosť pŕs o jedna a ak pridám cudzie slová, možno až o dva.“

Veľavýznamne som jej pozrel do očí: „Fíha!“ Potom som zasa ja požiadal prstom o jej ucho a zašepkal: „Zatiaľ stačí o jedna. Uvidíme.“

Zasmiala sa. „Snáď raz stretnem chlapa, ktorý mi vysvetlí, prečo používate veľkosť pŕs ako jednotku ženskej krásy.“

„Prečo? Lebo jej rozumie celý svet. To máš ako s vtipmi o svokrách. Zasmejú sa im aj tí, ktorí majú dobrú svokru. Podobne budú veľké prsia velebiť aj tí, ktorým sa v skutočnosti páčia malé. Univerzálny symbol z mužskej mytológie.“

„A ty?“

„Čo ja? Snáď nechceš, aby som na seba bonzoval.“

„Chcem!“

„Riskuješ. Svet chlapov by už pre teba nikdy nebol taký jednoznačný a ľahko zapamätateľný.“

„Pre mňa je svet chlapov to, čo tisíc z nich urobí a nie čo jeden z nich povie.“

„Nemôžem,“ zaťal som sa. „Rád by som v tvojich očiach zostal predvídateľný, zjednodušuje to komunikáciu.“

Uvoľnene som sa rozvalil v kresle, ona ma zasa napodobnila. Zamyslene na mňa pozerala a po chvíli sa jej pohľad začal meniť. Nepatrne, ale predsa. Najlepšie to vystihovali slová ‚rodiaca sa túžba‘, ale tie som ako klišé v hlave škrtol a snažil sa nájsť lepšie. No nestihol som. Vstala a priblížila sa ku mne. Pokľakla a ruky mi oprela o kolená. Vtedy som nadobudol pevné presvedčenie, že sa situácia vyvíja smerom, ktorým nechcem. Chytil som ju za zápästia a zabránil jej v ďalšom pohybe.

„Počkaj! Keď ma budeš takto provokovať, moje ruky sa neudržia a nebudú ma poslúchať.“

„No a? To je zle?“

„Áno, lebo…“ Nevedel som, čo povedať. Vysvetľovať jej veci o poetickej aure sa mi zdalo stupídne. Musel som rýchlo vymyslieť nejaké zrozumiteľné dôvody, prečo s ňou nič nechcem mať.

„Ako začať… ale sľúb, že budeš chápavá. Nedávno som sa ťažko vylízal zo vzťahu, ktorý bol postavený iba na kráse. Počúval som len svoje oči. Zistil som, že sa vždy treba pýtať všetkých svojich zmyslov a všetky musia povedať áno. Na začiatku môže jeden z nich ostatné prehlušiť, no ak je niekde problém, časom určite vypláva. A u teba, ako isto vieš, je to so zrakom veľmi veľmi nevyrovnané. Sluch, čuch, hmat a chuť sa cítia úplne paralyzované.“

Zaskočil som ju. Asi zvyčajne dostáva iné vyznania. Chvíľku rozmýšľala.

„Päť zmyslov?“ Vstala, prehrabala sa vo vreckách a všetko z nich vyložila na stôl vedľa mňa. Pobehala po miestnosti a urobila intímne osvetlenie. Na prehrávači našla pieseň, ktorú potrebovala, pustila ju a zvýšila hlasitosť. Pomaly, ale naozaj pomaly tancovala a postupne vyzliekala jednu vec za druhou. Živý striptíz som ešte nezažil, preto som nevedel prideliť body za umelecký prejav. Dotancovala ku mne, urobila otočku a sadla mi takmer na kolená. Nevedel som, kam skôr pozerať, lebo jej zadok stále tancoval v rytme piesne, občas sa dotknúc mojich stehien. Pripomenul mi rozdiel medzi zadkom v nohavičkách a nohavičkami v zadku. Z toho jej vyrastalo nízke pásikové té. Pochopil som, že čaká na svoju odmenu, ale moje peniaze boli niekde na skrini spolu s nohavicami. Našťastie som v kôpke, ktorú vyložila na stôl, zazrel bankovku. S výrazom mafiánskeho bossa som jej ju zastrčil za nohavičky. Poďakovala pohľadom, vrátila sa na scénu a pokračovala vo vyzliekaní. Finále načasovala tak, aby posledný kúsok zhodila krátko pred koncom pesničky a s jej záverečnými tónmi zamrzla v grandióznej póze udýchanej krasokorčuliarky.