Katherin Steinstern
(Úryvok)

Deň je prázdny
noc je pustá
telo mám
jak hladné ústa
Znie to bluesovo. Som ženské zviera priviazané na reťazi a píšem si denník. Teraz, po štyridsiatke. Klietku mám ozdobenú podľa vlastného vkusu. Decentne. Najradšej by som všetko preniesla do jej stredu a podpálila. Vypila všetok alkohol. Všetko postriekala farbami. Zohavila. Keď vravím všetko, myslím všetko od pätnástich podnes. Odkedy som stretla Jozefa.
Pozerám do zrkadla. Secesný rám – mosadz, originál zo starožitníctva. Môj svet sa skladá z takýchto vecí, vecičiek, zo mňa, z ticha, vlastného hlasu. Dobre vyzerám, nestarnem. Som šťastná, dobre som sa vydala. Hovoria mi kamarátky. Som súčasťou Jozefovho pohodlia, Jozefovho spoločenského života. A niekedy aj intímneho. Som jeho reprezentantkou. Pozná moje prsia, moje brucho, moje stehná. Všetko. Dávno to spálil uprostred svojej klietky
Noc je sieť
a ja som ryba
nemôžem sa voľne hýbať
Vyviezol ma na chatu. Vlastne… je to stará drevenica na konci mesta. Pamätá si čas, kým sa stala súčasťou vznikajúcej baníckej osady. Nik ju nezbúral, sama sa rozpadávala. Jozef mi ju daroval. Dávam ju do poriadku z jeho peňazí, takže preto občas povie: Ideme na našu chatu. Našu zdôrazní. Dovezie ma, odráta mi peniaze, auto ticho zavrčí, odvezie ho do inej dimenzie. Zariaďujem si miesto emigrácie. Vďační bývalí baníci vďačne prídu, poradia, pozháňajú, urobia všetko pre bohatú paničku z mesta. A čudujú sa starine, ktorú hromadím ako v múzeu. Veci, ktoré oni predávajú, ja kupujem. Čistím a odstraňujem falošné nátery. Všetky vrstvy až po pôvodný materiál. Svoj dnešok po svoju minulosť.
Večer mi Jozef zavolá, telefonicky pobozká na dobrú noc. V pozadí počujem hlasy. Sedím na briežku, pozerám do oblohy a snažím sa ju zachytiť. Neplačem, nehľadám náhradu za Jozefa. Nemyslí si, že by to bolo vhodné teraz, keď máme všetko usporiadané, pravidelne sa odohrávajúce.
Krídla motýľov
roky omylov
do vitrín zavreté
už je po lete
Mám toľko času. Byt v meste som uzavrela ako prečítanú knihu. Všetko pozakrývané bez jedinej stopy prachu. Čiernobiely film. Hlavná hrdinka odchádza na vidiek. Jozefovo auto so šoférom čaká pred vchodom paneláku, v ktorom bývame. Jozef má taký názor. Netreba ukazovať, koľko máme. Aj preto je auto bežným typom bežného občana. Aj šofér je bežný ujko. Pozná skratky, takže na výpadovke je hlavná hrdinka čoskoro. Má v sebe pokoj. Vysoký, štíhly, vyumývaný. Pred odchodom sa hrá s vlasmi, vyhrabe náhrdelník – starú bižutériu z jemnučkých sklíčok. Je spokojná. Auto dochrčí pred drevenicu, aby z neho vystúpila a vliezla do iného sveta.
Podvečer chodievam na miestny cintorín. Predstavujem si, že tu má niekoho niekto z rodiny. Napríklad Jozef. Stretávam ľudí, ktorí napriek tomu, že ma poznajú, udivene kývnu hlavou. Pozdrav im skysol v hrdle. Usmievam sa. Cítim, že pripomínam bláznivú ženskú. Možno  tu predo mnou jedna bola.
Na život mám
ostré nože
zachráňte ma
Pane Bože
Brána na cintoríne chýba. Predali ju do šrotu. Chodníky sú zarastené trávou, ktorá zovšadiaľ trčí ako Jozefovo večerné strnisko. Z osady za cintorínom počuť spev, krik, falošnú gitaru. Čítam mená na náhrobkoch. V novšej, menej zarastenej časti ležia ľudia, ktorých priezviská sa vyskytujú kdekoľvek. Ľudia a ich život so smrťou zanedbaný v spiacom sparne pondelkového poobedia. Pôvodne potôčik, teraz vyschnutá stružka, mŕtvy hadík oddeľuje minulosť od prítomnosti. Dve smrti.
Kúpila som cintorínsku bránu. Stojí opretá a čaká na svoje miesto. Celý deň som ju čistila ako seba samú. Podvečer idem vyobliekaná na cintorín. Bodliaky pichajú, žihľava šľahá lýtka aj cez pančuchy. Nezniesla by som pocit dotyku kože s hmyzom. Odpornými chrobákmi, ktoré prebehujú po popraskaných kameňoch. Mŕtvolne čierne krovky, vybielené dážďovky, veľké stonožky, motýle so srsťou porastenými krídlami. Dáma – hlavná hrdinka hľadá svojich predkov. Uprostred džungle stojí veľký kus kovu. Zďaleka. Zblízka je to umelecká práca. Tympanon s metopami, koryntské stĺpy, švabachom napísané meno. Neviem ho rozlúštiť, lebo po všetkom sa plazí lepkavá zeleň.

 

návrat späť na stránku titulu