Martin Hlavatý: Nadrobené

10,00 

ISBN: 978-80-89717-26-2

Popis produktu

Martin Hlavatý: Nadrobené

Vlastným nákladom vo vydavateľstve FAMA art, 2021, 140 str. Il.

(21 x 15)

Debutová zbierka poviedok, v ktorej autor čerpá z dôverne známeho dedinského prostredia a z poznania ľudí, ktorí v ňom žijú.

Jednotlivé príbehy rozdelené do troch častí (V rukách, Z ulice, Jazvy) hovoria o osudoch ľudí vyšších i najnižších spoločenských vrstiev, medzi ktorými sa vyskytnú nielen postavy z miestnej oligarchie, ale aj radoví občania so svojimi snami a prehrami, dôchodcovia, alkoholici, naivní mladíci, sklamané ženy, i dievčatá žijúce z najstaršieho remesla.

Autor zachytáva osudy svojich postáv s dostatočne presvedčivou autentickosťou i mierou autorskej licencie, čím sa jeho príbehy – mnohokrát aj bizarné – stávajú uveriteľnými výpoveďami o tom, čím žije dnešná spoločnosť.

Ďalšie informácie

Hmotnosť 300 g
Rozmery 150 × 210 mm

Martin Hlavatý (1979)

Žije v Danišovciach na Spiši, ako kultúrno-osvetový pracovník sa venuje projektom v oblasti divadla, literatúry a subkultúram. Je manažérom hudobných skupín multižánrových projektov, organizuje festivaly a kultúrne podujatia.
Bol ocenený súťažiach Poetická Ľubovňa (2003,2004, 2005), Múza (2004, 2005), Ihnátové Hanušovce (2006), O dúhovú lampu z krajiny Zázračno (2004), Jašíkove Kysuce (2006), Krídla Ivana Laučíka (2007), Mladá Slovenská poviedka (2008), Radlinského Kúty (2009), Florinová jar (2010).
Publikoval vo viacerých denníkoch, v časopise LET, a Romboid, v zborníkoch Dlh (2004), Posúvanie (2007) a PARNAS (2016). Svoje tvorbu prezentoval aj v rámci literárnych projektov Grilláž (2005), Ravena 2006, Poviedkáreň (2014). Literasa (2016) a SLK online (2020).

Víno s medom

 

Sedím pred opusteným domom z červeného kameňa. Dobre poznám krivé steny vnútri, pískajúcu strechu, brečtan dobiedzajúci do okien, nočných škriatkov na povale a... chlad. Chýba mi to teplo spotenej dlane, vôňa jedla, svetlo prenikajúce cez škáry drevených dverí, šuchotanie papúč po koberci, provokujúci smiech, vášnivé vzdychy, monotónne kvapkanie vody do neumytého pohára. Chýba mi to ako psovi, ktorý chodí sedávať pred dvere a čaká, kedy mu niekto otvorí. Znova je december. Dole počujem trúbiť traktor plný repy a radostne bečať hladné ovce. Rýchlo sa stmieva, no vianočné svetielka nikto nezapaľuje. V okne sedí čierna samota a civí na mňa. Pes začne smutne zavýjať. Po deviatom raze to vzdá a vracia sa späť k svojej rodine. Ako vždy. Chcem si potiahnuť z kamennej fajky a po chvíli sa zasmejem, aký som sprostý. Chcem sa napiť horúceho bieleho vína s medom, zaspomínať si na časy, keď tu bolo teplejšie, no po chvíli sa znova zasmejem, aký som naivný.

Z domu oproti, kde si ľudia kupujú šťastie, sa ozve krik.

Otvoria sa dvere. Pes prekĺzne dnu a ľahá si do svojho pelecha.

„Ty skurvená sviňa, zabijem ťa!“ piští sedemročný chlapec. Tresne s dverami a beží okolo mňa za roh krytého bazéna. Chce otvoriť garáž, no nedarí sa mu. Začne hrešiť na matku, ktorá za to môže. Tak, ako za všetko, čo sa v ich dome deje. Zlostne kopne do brány a vracia sa späť. Zastaví pri mne. Vyloží si malú nohu na moju lavičku a pozrie do okna, kde sedí samota. Vykrúti gambu k nosu, prižmúri oči a povie:

„A Ježiš sa narodil v septembri, pretože ja mám vtedy narodeniny!“

Zodvihne zo zeme kameň a zúrivo ho hodí do okna.

Netrafí.

Pozrie na mňa diabolskými očami, niečo si zašomre a kopne ma do hlavy.

Mňa to nebolí, ale teba dvakrát, pomyslím si.

To vraští tvár a začne ryčať ako zmyslov zbavený.

„Mami, mami, mami, mami...!“

Sadne si na zem. Drží si nohu a ryčí tak nepríčetne, až to skoro so mnou pohne. Chcem, aby sa už konečne otvorili dvere.

Keď nikto nechodí na pomoc, prestane vrešťať, usedavo vzlyká a čosi si melie popod nos. Zrazu sa otvoria dvere a pre zmenu mi trhá uši piskľavý hlas matky.

„Miláčik, zlatko, zlatíčko... Kde si, anjelik môj? Poď dnu, maminka niečo pre teba má.“

Chlapec vstane, utrie si oči a kráča k matke. Tá k nemu vystrie ruky a chce ho objať.

„Čo sa ti stalo, miláčik môj, kto ti ublížil? Poď k maminke.“

Rozzúrene zvraští ústa a šplechne jej do ksichtu:

„Ty suka vyjebaná, vôbec sa o mňa nestaráš! Nenávidím ťa!“

Chce ho chytiť. No chlapec prebehne okolo nej a stratí sa v dome.

Matka sa pozrie mojím smerom. Rýchlym krokom ku mne podíde. Pozrie za roh a nahlas si vzdychne. Pomaly sa otočí a kráča naspäť. V polke cesty hodí pohľadom do okna prázdneho domu a strasie sa. Minulý rok bolo o takom čase teplejšie. Schúli sa do svetra a pobehne rýchlo k dverám. Minulosť, pomyslím si a pozriem do diaľky na blikajúce svetlá mesta.

(Kniha zatiaľ nebola recenzovaná)