(Pokladňa č. 4)
Že som veľa nepil,
mohol by som ešte
umrieť na sexepíl
v onakvejšom meste,
ale mám tu rande –
v subtropickej klíme
blúdim po Kauflande,
kým sa nezrazíme.
Surreálna, dada,
musí ma mať rada,
robím veľký nákup:
mrkva, zeler, kôpor
(stopor sa mi, stopor!),
kilo paštrnáku…
(Križovatka)
Kým si ako výkvet
cudzopasnej flóry
regulujem IQ,
ešte mi to dvorí.
V agresívnych tieňoch
bánk a poisťovní
trvám (inak leňoch,
veršom nevýslovný).
A môj tieň sa klenie
ponad vaše tiene
za maturantkami.
Podľa známych pachov
budú súce na chov
aj tie pyšné lamy.
(Parkovisko)
V mlákach stoja oká
ukrajinskej nafty.
Cítim, cítim soka,
ale myslím na vtip,
rozmarný a v rauši
z éterických lolít –
o sedem pív zdravší,
mám si nedovoliť?
Štelujem sa k bozku,
schopný iba floskúl,
pri staničnom múre.
Ó, ja tejto noci
nájdem bod G – hoci
v lešenárskej rúre.
(Vlak)
V kupé číta bulvár
punkrockerka drsná,
dráždi ma to, kurva,
Cobainovo krstňa.
Zahral by som sochu
Chvála Amorovi,
mať ho aspoň trochu,
trochu mramorový:
Keď sa baba búri
v duchu subkultúry,
môžem i ja šalieť!
Môžem na ňu zhurta –
pri pamiatke Kurta,
lepšie ako balet.