(Pokladňa č. 4)

 

Že som veľa nepil,

mohol by som ešte

umrieť na sexepíl

v onakvejšom meste,

 

ale mám tu rande –

v subtropickej klíme

blúdim po Kauflande,

kým sa nezrazíme.

 

Surreálna, dada,

musí ma mať rada,

robím veľký nákup:

 

mrkva, zeler, kôpor

(stopor sa mi, stopor!),

kilo paštrnáku…

 

 

(Križovatka)

 

Kým si ako výkvet

cudzopasnej flóry

regulujem IQ,

ešte mi to dvorí.

 

V agresívnych tieňoch

bánk a poisťovní

trvám (inak leňoch,

veršom nevýslovný).

 

A môj tieň sa klenie

ponad vaše tiene

za maturantkami.

 

Podľa známych pachov

budú súce na chov

aj tie pyšné lamy.

 

 

(Parkovisko)

 

V mlákach stoja oká

ukrajinskej nafty.

Cítim, cítim soka,

ale myslím na vtip,

 

rozmarný a v rauši

z éterických lolít –

o sedem pív zdravší,

mám si nedovoliť?

 

Štelujem sa k bozku,

schopný iba floskúl,

pri staničnom múre.

 

Ó, ja tejto noci

nájdem bod G – hoci

v lešenárskej rúre.

 

 

(Vlak)

 

V kupé číta bulvár

punkrockerka drsná,

dráždi ma to, kurva,

Cobainovo krstňa.

 

Zahral by som sochu

Chvála Amorovi,

mať ho aspoň trochu,

trochu mramorový:

 

Keď sa baba búri

v duchu subkultúry,

môžem i ja šalieť!

 

Môžem na ňu zhurta –

pri pamiatke Kurta,

lepšie ako balet.