xxx
Tak prenikavo sneží pokoj,
že ťa mám na krajíčku.
Už môžeš.
Už sa mi pravda nezahmlieva.
Na dlani
jedna, čisto biela.
Od mala.
Pán Boh nám pomáhaj!
Lúpanie kukurice
Mám plnú náruč šúpolia.
Myslela som,
že zabolia
rozlúčky s minulosťou,
ale len ceria žlté zuby.
Prechádzam po nich
s dôverou ľúbiť
hlboké brázdy
v nás.
Domov
Keď si už všetko pozberáš
a zostane len na šípkový čaj,
nechám si prestrieť husou kožou,
po malých dúškoch si ťa dám.
Zo dvorov hlasno kvíli drevo,
až reže na klátiky hmlu.
Zatváram bránku za jeseňou,
nech do mňa mrazy nevojdú.
A potom dlho stojím,
na konci so silami
ako mamin obraz vyšívaný
po nociach.
Zasnežená polnočná.