xxx

Tak prenikavo sneží pokoj,

že ťa mám na krajíčku.

 

Už môžeš.

Už sa mi pravda nezahmlieva.

 

Na dlani

jedna, čisto biela.

 

Od mala.

 

Pán Boh nám pomáhaj!

 

 

Lúpanie kukurice

Mám plnú náruč šúpolia.

 

Myslela som,

že zabolia

rozlúčky s minulosťou,

ale len ceria žlté zuby.

 

Prechádzam po nich

s dôverou ľúbiť

hlboké brázdy

v nás.

 

Domov

Keď si už všetko pozberáš

a zostane len na šípkový čaj,

nechám si prestrieť husou kožou,

po malých dúškoch si ťa dám.

 

Zo dvorov hlasno kvíli drevo,

až reže na klátiky hmlu.

Zatváram bránku za jeseňou,

nech do mňa mrazy nevojdú.

 

A potom dlho stojím,

na konci so silami

ako mamin obraz vyšívaný

po nociach.

 

Zasnežená polnočná.