Virtuálne blues

Krajina zabúda
a virtuálny muž
mi hýbe perou
rukami klamem
a stúpam očami
po všetkých anonymných hviezdach
noc skuvíňa
na mojom zápästí

 

Sicílska

Nezmeškaj ten pád
keď budem lavína
a ty…
pes hrabajúci sneh
nezmeškaj
moju smrť
pripravenú na tanieri
ako predjedlo
nezmeškaj
explóziu môjho štekotu
keď sa nehybne
roztrhnem
na bolesť šepkajúcej hmoty

 

Oskarovi

Tvrdím ti nezmysly
že vietor nemá farbu
a smrť sa nikdy neodváži priblížiť
že čas bzučí
ako holiaci strojček
a nedobehne cieľ
a ty sa
v bode klamu
ticho nespýtaš

 

návrat späť na stránku titulu