Želmíra Zemčáková: Mám za sklom Lennonovu fotku

5,00 

ISBN: 978-80-89717-22-4

Popis produktu

Zemčáková, Želmíra: Mám za sklom Lennonovu forku

FAMA art, Spišská Nová Ves 2019. 94 str. Il. Viaz.

(15 x 15)

Vydané s finančnou podporou FPU

Prvá básnická zbierka osobnostne i poeticky už zrelej autorky. Zaujímavé prekvapenie slovenskej básnickej tvorby, ktoré spočíva aj v tom, že autorka ako poetka vďaka svojmu hendikepu, našťastie len publikačne, vyrastala vzdialená od diania našej súčasnej poézie. Prostredníctvom svojich básní rozdelených do štyroch častí sa k osobnostným i širším spoločenským témam vyjadruje na jednej strane s citom, na druhej jej nechýbajú ani nadhľad a irónia.

Aj preto sú jej básne, nasýtené inak hlbšími úvahami a myšlienkami, určené širšiemu čitateľskému publiku.

Ďalšie informácie

Hmotnosť 199 g
Rozmery 150 × 150 mm

Želmíra Zemčáková (1975)

 

Žije v Levoči, vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracuje v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči ako korektorka.

Kým na mňa pozrieš

 

Ráno si nezabudni umyť oči.

Pretri si ich nežnou ilúziou,

pridrž si na nich mäkké

tampóny dôvery,

skôr nepozri sa na mňa, na ľudí.

 

Nezabudni si ráno umyť oči

od zvyškov tmy, zlých snov

a horšej skutočnosti.

 

Vždy si ich ráno umy

bez obáv z novej dávky dymu,

slín a prachu pohľadov.

Večer ti už, ako toľkokrát,

pomôžu

slzy.

 

 

Nájdem ich

 

Stretla som dnes svojho anjela.

Prvýkrát.

Túlal sa len tak po ulici.

Bol taký obyčajný,

štíhly, vysoký,

celkom iný ako na obrazoch.

 

Ach, áno, veď bol môj.

 

Išli sme spolu mlčky

a prv, než sa mi stratil v uličkách,

spýtal sa ešte:

 

„A kde máš naše krídla?“

 

 

Barborke

 

Pre hadiu hlavičku ťa otec nikdy nebude mať rád.

Zanedbávam ťa tak, ako to viem iba ja

a to ešte v presvedčení, ako veľmi ťa ľúbim.

 

Ja mávam záchvaty z pocitu bezmocnosti.

A ty si lezieš len tak, pre radosť,

aj to nie pre svoju,

deti ti klopú na pancier a ťahajú ťa za nohy.

Sme hrdí, že je celkom na nás,

či dnes budú k listom púpavy aj kvietky, čo ti tak chutia.

 

Si moja Barborka a ani neviem, či nie si samček.

A tebe je to tak krásne nákazlivo jedno,

až sa aj ja prestávam pýtať na seba.

 

Minule mi prišlo trochu zle v luxusnom obchode,

mali vás tam mrazené, celú hromadu pre labužníkov.

Fakt, vraj v polievke stojíte za to.

 

Nemôžem ti dopriať pohľad na zmrazeného človeka.

Aj tak to nestojí za to.

Keď umrieš skôr ako ja,

pokrytecky niekoho presvedčím,

aby mi ťa na pamiatku oddelil od panciera.

 

Vieš, máme to radi, zhmotňovať aj lásku...

 

Ale neurob mi to.