Angela Nanetti: Agátka, Líška a Čierny muž

7,00 

ISBN: 978-80-89717-24-8

Popis produktu

FAMA art, Spišská Nová Ves 2020. 40 str. Il. Viaz.

(17 x 10,5)

Vydané s finančnou podporou FPU

Poviedka známej talianskej spisovateľky pre deti a mládež, nositeľky ceny Najlepší spisovateľ roka 2003, Andersenovej ceny Detský svet (Adalbertov denník, 1985; Túlavé psy, 2000) a iných významných ocenení.

Netradičný príbeh vhodný pre deti od 13 rokov jednoduchým, pútavým a nenásilným, spôsobom hovorí o tom, ako malá Agátka vníma násilie, s ktorým sa stretáva doma i v svojom okolí a prekonáva ho vďaka svojej obrazotvornosti, ale aj priateľom; líške, bábike a kocúrovi.

Ďalšie informácie

Hmotnosť 139 g
Rozmery 105 × 170 mm

Angela Nanettiová,

talianska spisovateľka pre deti a mládež sa narodila 8. novembra 1942 v mestečku Budrio v provincii Bologna. Študovala stredovekú históriu, dlho pracovala ako stredoškolská učiteľka v Pescare. Venovala sa aj výskumno-pedagogickej činnosti, publikovala množstvo zaujímavých a odborne vysoko hodnotených didaktických projektov pre stredné školy.

Ako spisovateľka pre deti a mládež debutovala knihou Le memorie di Adalberto (Adalbertov denník). Od roku 1995 sa naplno venuje len spisovateľskej činnosti. Napísala viac ako dve desiatky kníh. Najväčší úspech jej priniesla kniha Môj dedko je čerešňa (Mio nonno era un ciliegio). Od roku 1998 vyšla v preklade v dvadsiatich štyroch krajinách.

Je čestnou členkou Národného zväzu spisovateľov Talianska, získala mnohé významné domáce i medzinárodné ocenenia. V roku 1985 Andersenovu cenu Detský svet za knihu Adalbertov denník, v roku 2000 za knihu I Randaggi (Túlavé psy). Bola finalistkou súťaže Jugenliteratur Prizze 2002, v roku 2003 získala cenu Najlepší spisovateľ roka.

Líška nemá meno. Volá sa jednoducho Líška a hotovo. Pohodlne s vystretými labkami si vylihuje na zemi. Líšky nezvyknú ležať v tejto polohe. Snáď iba líšky, ktoré nosievajú ženy ovinuté okolo krku, aby boli krajšie. Vysvetlila jej to mama.

Stretli sa jedného dňa na trhu. Na starom pulte sa váľalo veľa rôznych kožuchov: Líška uprene hľadela na dievčatko a žmurkala sklenenými modrými očami. Agátka sa od nej nevedela odtrhnúť.

„Kúpme ju,“ prosila mamu.

Líška neprestávala civieť. Darmo sa Agátka snažila pozerať inam, všetko márne. Líščie oči ju neustále priťahovali. Konečne Agátka všetko pochopila, Líška ju chce.

„Kúpme ju, prosím.“

Nuž, mama líšku kúpila, aby si ju položila na nový kabát.

Bolo jej celkom dobre. Pokojne si hovela v maminej skrini, na kabáte a dievčatko ju navštevovalo každý deň. Jej kožuštek bol mäkulinký, voňal maminou vôňou, preto ho Agátka často hladila a túlila sa k nemu. Jedného dňa, keď musela zostať sama doma, opýtala sa mamy, či si môže vziať líšku do svojej izby, aby mohli byť spolu.

„Ďakujem,“ povedala na to Líška. „Už som sa v skrini príšerne nudila.

(Kniha zatiaľ nebola recenzovaná)