Prológ
Mať samotu na šnúrky
napevno viazať jej postroj
aj keď uhne
spoznať jej dvojča s chromým prízvukom
vedieť ju popraviť ostrým mrazom
a keď bude odlietať
pripiť si na jej dlhý let
na nenávrat
na všetky nestrážené chromozómy
ktorým sa necnie
po kazajkách
Dlhá cesta
Sme zapamätateľným hriechom
zvierajúcou slučkou z jazmínovej vône
slnkom uviazaným o teplý bod
ryby z pažravých vĺn
vydané väčším neútulným čeľustiam
výjav prostoduchej myšlienky o strácaní
ako sa vykrádať z vlastných podstát
a cudzích telesností
svet z vlčích makov už do nás nepresvitá
ani odtieňmi čo vyhryzú minúty zo zápästí
sú len stŕpnuté vraky po práchnivom svedomí
chcem sa v sebe zabúdať ako vľúdny stoik
pamätať si
čo si na mne nezapamätalo povetrie
keď ma tíšilo len úbohou vernosťou
zlomiť členky výčitkám
nech po mne nešliapu tak veľavravne
a nenamýšľajú si
že raz spolu zrastieme
do uhranutia
Prípitok
Odchádzam
z minulého storočia
do bytu so zamurovanými ozvenami
môj život meškajúci mudrc
s krkom prehryznutým mlčaním
na obojku zopár slov
ktorým skáče do reči len zaprášené ticho
smútok na plný podväzok
mystik odhodlaný nestrážiť môj postmoderný žiaľ
ale ty si dnes pokojne nalej z mojich diaľok
okradni tmu o prítmie
podveď svetlo
kým sa ešte hanbí trestať nočné motýle
že pretrepocú krídla na smrteľnú tóninu
Mlčím s Verlainom
Dnes mám z očí námestie
môžeme si krátiť slová vínom
krokmi do úst maľovať priestor na smelších
trikrát alebo päťkrát zatajiť v hrdzi zosmutnievanie
aj tak si mesto vezme svojho zabudnutého otroka
a strelnice ovdovejú
keď sa papierové ruže zlomia v driekoch na zložité trofeje
odpoveď príde ešte pred hádankou
ako poslík s nejasnými správami o začiatku a konci blúdenia
prívetivo zmiznem do iných tém
iných sebazaprení
inak premyslená
než ma vymysleli poveternostní proroci
s predpoveďou o návrate
Anachrónia
Len otoč chrbát smútok
uvidím ti šiju
ten čerstvo mŕtvy bod
prelietavosť
čiernu fasádu
na mojich ťažkých nohách
keď krok ešte len rodí
keď straty balíme do celofánu
ako narcisy
keď sa vietor otĺka o stĺpy
a bezmestie mi opravuje šál
z výkladu sa odplazí aj posledný mesiac
nechá ma vyjedať tmu
až do súdneho dna