Spišská Nová Ves, Vl. nákl. vo Fama Art 2012. 106 str. Brož.

Druhá zbierka básní vytvorená ako súvislý metatext je vnútornou výpoveďou autorky, ktorá dáva možnosť nazrieť do jej citového sveta. Ten je nielen rozbúreným morom citov, uvedomovania si protikladov detstva a staroby, intimít v architektúre vzťahu, vášne a slasti, ale aj túžbou po oslobodení sa, po vymanení sa zo všetkých „brlohov“, ktoré ju ako bytosť zväzujú. Vďaka svojmu motivickému členeniu je poézia tejto knižky malým ľudským ale veľkým osobným príbehom z vnútorného sveta autorky.

Daniela Dubivská (1966)

Redaktorka časopisov Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Žije v Smižanoch, venuje sa publicistike a poézii.

Je laureátkou súťaží Literárna Senica a Literárny Zvolen, ocenená bola i na Literárnom Kežmarku a Verši.

Publikovala v časopisoch Literárne kroky, Dielňa Nového slova, Dotyky, Literika, Literárny týždenník, Romboid, na literárnom portáli Knihy na dosah a v zborníkoch Správna chvíľa, Presýpacie more (1996), Posúvanie (2007), PARNAS (2016) a Priúzko (2021).

Debutovala zbierkou Karavána rýb (Vlastným nákladom, Spiš. Nová Ves 2001). Vydala tiež zbierky poézie Žena v cudzom brlohu (FAMA art, Spiš. Nová Ves 2012) a Vinná z mlčania (FAMA art, Spiš. Nová Ves 2018).

Odborné recenzie knihy sme zatiaľ nezaznamenali.

Virtuálne blues

Krajina zabúda

a virtuálny muž

mi hýbe perou

rukami klamem

a stúpam očami

po všetkých anonymných hviezdach

noc skuvíňa

na mojom zápästí

Ambivalentná

Kúsky bolesti

ako zaštopkané ponožky

tlačia

a nechcú odísť

z mojej manéže

zima je útulok

pre moje psie výčitky

rozčmáraná ceruza

čo prespáva na papieri

po troške si ťa odmyslím

a vezmem na obojok

rozbúrenú rieku…

Stratená

Strácam prst

ktorý ukazuje

ostáva minúta

cínový vojačik

čo nepostojí

zima

čo sa trasie v útulku

ako šteňa

keď odbieha

od vlastnej srsti