Tam, kde sa končí Babylon

Ján Račko: IARACCO

FAMA art, Spišská Nová Ves 2025

V tvorbe básnika a prozaika Jána Račka sa od jej vzniku (básnický debut …neviem kráčať po hladine, 2020) ako prirodzená ukazuje zážitkovosť sprevádzaná životnými skúsenosťami. Podobne tak autobiograficky ladené prózy Pod modrým majákom I. a II. (2022, 2024) zaznamenávajú udalosti spájané s básnikovým občianskym povolaním záchranára. Básnický výber IARACCO vychádza z vojenskej misie v Iraku. Aj podtitulom verše zo zálivu naznačujú viazanosť na priestor a udalosti spojené s okupovaným priestorom. Tematickým a obsahovým ladením tomu zodpovedajú aj názvy častí zbierky Camp, Bábel, Free dom a Čiara.

Druhá, čitateľsky najreprezentatívnejšia časť zbierky, Bábel, odkazuje na pomerne častý motív Babylonskej veže, ktorý možno uchopiť ako zosobnenie neistého sveta, v ktorom napriek zdanlivej vyspelosti civilizácie a pokroku stále vládne neistota a bľabot. Svet, v ktorom nič nie je isté, naznačuje prevládajúci celosvetový konflikt, kde sa namiesto plnenia vyšších cieľov bojuje o holý život. Viackrát sa pracuje so symbolikou púšte ako prirovnania k svetu, kde sa neustále bojuje o naplnenie potrieb a miešanie ľudského a božského princípu: desert / svet / je ako púšť / všetko / čo je v púšti / je Božie / a čo do nej vstupuje bez pozvania / prichádza s hriechom (s. 10). Kontrast dvoch kultúrne odlišných svetov sa nerieši fatalisticky ani jednoznačne, napokon rozhodujú ľudsky dané a základné hodnoty: život, smrť, nič medzi tým. Aj napriek uvedomovanému vyššiemu princípu nedochádza k nádeji na uzmierenie a ukončenie bojov: „zrána / Boh zjavil prvý odkaz / z hrdzavého blata / povstala obyčajná dúha“ (premostenie, s. 16). V existenciálne vyhrotenej situácii si lyrický subjekt uvedomuje vlastný strach, no potvrdzuje sa aj schopnosť čeliť nebezpečenstvu, pominuteľnosť, zvlášť v priamom ohrození a pud sebazáchovy: „viem / nikomu / sa ešte nechce ľahnúť / do voza“ (s. 55). V situáciách, v ktorých sa nedobrovoľne ocitá, je v hre nielen život, ale aj ľudskosť a dôstojnosť, ťažké momenty dokáže pritom vyrovnať s naoko banálnymi scénami – výňatkami z náhodných rozhovorov, vyjednávaním s obchodníkmi a podobne.

Autor zväčša používa živý civilný jazyk, dokonca s využitím doslova vojenského arzenálu, no má zmysel aj pre aplikovanie žánrových foriem, napríklad proroctva či žalmu, ktoré sú prenesené z Biblie, no pracuje aj s iróniou ako spôsobom odľahčenia: „mal som nočnú / v hniezde / nad opieskovanou spálňou mi zvedavosť nasadila / nočné videnie… / zelená ti pristane“ (s. 21). Nie vždy sú obrazy invenčné, napríklad prirovnávanie bojových stratégií k tangu či spomínanie na preživších, ale prevažujú vhodne zvolené obrazy. Očakávané biblické motívy sú väčšinovo funkčne prepájané so súčasnosťou, hoci miestami ide o nadužívanosť a obraznosť na efekt. Najvydarenejšie sú tie, ktoré nekopírujú orientálnu obraznosť, ale sústreďujú sa na prosté zobrazenie osudov anonymných účastníkov, zachytávanie pôsobivých momentov v epicentre bojov: „starec / s neidentifikovateľnou zbraňou / pred hlinenou chatrčou / sa posadil na praskajúcu lavičku / a čaká / až mu slnko skočí do vlasov“ (trpezlivosť, s. 37).

Zbierka IARACCO Jána Račka dáva čitateľovi presne to, čo ponúka: opisy misijných bojov s prihliadnutím na morálne východiská, vhodné dávkovanie pointy a obrazy, ktoré sú založené na autentickom prežívaní. Práve vďaka úspornosti výrazov a jemnej metaforike vie, ako vyvolať prirodzený súcit bez zbytočného emočného preťaženia. Miestami rušivý explicitný tón zachraňuje vyvážená emočná angažovanosť a dokonca schopnosť zachovať si odstup od ťaživej témy, vďaka čomu zbierka vyznieva kompaktne a čitateľsky príťažlivo.

Patrícia Gabrišová

Knižná Revue č. 02/26