Tomáš Repčiak: Robte cirkus!

Tomáš Repčiak (1972)

Žije v Spišskej Novej Vsi, venuje sa poézii, próze, publicistike, tvorbe pre rozhlas a tvorbe piesňových textov.

Je autorom rozhlasového kabaretu Pánska jazda (SRo, marec 2003 – január 2005), autorom zábavnej relácie Vlak (SRo, apríl 2008 – máj 2014) a ďalších relácií.

Vydal knižky krátkych próz Zo života Karčiho Vešeľaka, Na krok od raja (FAMA art, Spišská Nová Ves 2013), Tajomstvo kľúča (FAMA art, Spišská Nová Ves 2014), zbierku básní pre deti Robte cirkus! (FAMA art, Spišská Nová Ves 2014) a zbierku básní Na vydaj (FAMA art, Spišská Nová Ves, 2015).

Veľký cirkus

Som principál a vítam vás dnes v kruhu

rodičov, priateľov cirkusu!

Som principál. Nenájdeš takú druhú

zábavu z hókusu, pokusu.

Som principál, no nik ma vážne nebral,

nik nepočúva rozkazy.

S koňom sa ťahá vyblednutá zebra,

artista hrazdu pokazil,

v jazyku piercing nosí chameleón,

panter má melír do biela,

klaun plače, žmurká veľký neón,

na bubon vyšla kapela.

Som principál a splnil sa mi práve

dávny sen ešte z detských liet –

byť principálom, čo má cirkus v hlave,

parádny cirkus, akého tu niet.

Štrašiplaš

To je kráša, to je kráša,

štretnúť štrýka štrašiplaša!

Štrašidelne štále šušle,

ako piešok, ako mušle.

Chýbajú mu predné žuby,

šepká, že všetko Š ľúbi.

A ten štrýko vlaštne ja šom.

Keď ša naštvem, aj štrašidlá

ujdú š plašom.

Ja šom šuper, ja šom váš

šmiešny štrýko štrašiplaš.

Mucha

Bu-bu-bu, bu-bu-bu!

Robí mucha na hubu.

Hrôzostrašne na ňu bzúka,

že jej hryzne do klobúka.

A čo huba? Žiaden strach,

nepočuješ od nej Ach!

Nebolí ju z toho hlávka,

veď sa volá muchotrávka.

Bibiana č. 4/2015

Martin Klimovič

Ostrovček poézie

...

Úspešnejším z dvojice spisovateľov, ktorí v roku 2014 okúsili tvorbu básní pre deti (Horecký, Repčiak), bol Tomáš Repčiak. V zbierke Robte cirkus! (FAMA art) sa predstavuje básničkami so solídnym rytmickým podložím a istou dávkou jazykovej kreativity. Svoje cirkusantské básne spája s témami súvisiacimi s cirkusovým prostredím (napr. báseň Šapito), výcvikom zvierat (básne Leví problém, Požiar, Drezúra koní, Hadia tanečnica), akrobatickými kúskami cirkusantov (Žongléri), no nielen to je rámcom jeho veršov. Do veršov spracúva aj strach či naopak prílišnú odvahu detí v istých situáciách (Bobo, Nebojsa); niekde zas nenápadne naznačuje, že namyslenosť je zlá vlastnosť (báseň Dokonalá) alebo v inej básni žartovne ponúka opis šušľavého strýka (Štrašiplaš).

V Repčiakovej poézii sa striedajú lepšie pasáže so slabšími. Pozitívom je snaha o obraznosť, metaforu, poetické vyjadrenie (napr. štrkáče v básni nie sú hady, ale kľúče, ktorými otec odomkýna dvere bytu a tak školák šípi, že sa blíži „odmena“ za zlé známky v škole). Vtipné podanie detskému čitateľovi blízkych situácií tiež patrí k svetlým stránkam zbierky. Aj v jazyku básní možno nájsť zámer priblížiť sa k svetu detí: autor nezriedka využíva hovorové a slangové slová, resp. módne slová, aby získal záujem súčasného čitateľa. Na príťaž je v niektorých básňach neústrojne použitý veršový presah, prediktabilné rýmové dvojice, eliptické vyjadrovanie s dôrazom na nominatívne a deiktické výrazy, čo spomaľuje interpretáciu básní.

Sľubné momenty, napríklad kreativita v pomenúvaní psích miláčikov (hafovia, hafi ny, hafošky, hafáci) sa v jednej básni striedajú so strojenou sociatívnosťou výrazu: neuváženým a pre potreby rýmu použitým oslovením (tu milý Peťko, v iných básňach milí moji). Básňam tiež na kvalite nepridáva prílišné zdôrazňovanie prítomnosti autora (napr. ja vravím), resp. dospelácke pointovanie (Baúú) či príliš vzdialené obrazy v pointe vyžadujúce širšie znalosti čitateľa a aj starší vek (Raketa). Napriek tomu je zbierka Tomáša Repčiaka určitým prísľubom v poézii pre deti a mládež.