Kým na mňa pozrieš
Ráno si nezabudni umyť oči.
Pretri si ich nežnou ilúziou,
pridrž si na nich mäkké
tampóny dôvery,
skôr nepozri sa na mňa, na ľudí.
Nezabudni si ráno umyť oči
od zvyškov tmy, zlých snov
a horšej skutočnosti.
Vždy si ich ráno umy
bez obáv z novej dávky dymu,
slín a prachu pohľadov.
Večer ti už, ako toľkokrát,
pomôžu
slzy.
Nájdem ich
Stretla som dnes svojho anjela.
Prvýkrát.
Túlal sa len tak po ulici.
Bol taký obyčajný,
štíhly, vysoký,
celkom iný ako na obrazoch.
Ach, áno, veď bol môj.
Išli sme spolu mlčky
a prv, než sa mi stratil v uličkách,
spýtal sa ešte:
„A kde máš naše krídla?“
Barborke
Pre hadiu hlavičku ťa otec nikdy nebude mať rád.
Zanedbávam ťa tak, ako to viem iba ja
a to ešte v presvedčení, ako veľmi ťa ľúbim.
Ja mávam záchvaty z pocitu bezmocnosti.
A ty si lezieš len tak, pre radosť,
aj to nie pre svoju,
deti ti klopú na pancier a ťahajú ťa za nohy.
Sme hrdí, že je celkom na nás,
či dnes budú k listom púpavy aj kvietky, čo ti tak chutia.
Si moja Barborka a ani neviem, či nie si samček.
A tebe je to tak krásne nákazlivo jedno,
až sa aj ja prestávam pýtať na seba.
Minule mi prišlo trochu zle v luxusnom obchode,
mali vás tam mrazené, celú hromadu pre labužníkov.
Fakt, vraj v polievke stojíte za to.
Nemôžem ti dopriať pohľad na zmrazeného človeka.
Aj tak to nestojí za to.
Keď umrieš skôr ako ja,
pokrytecky niekoho presvedčím,
aby mi ťa na pamiatku oddelil od panciera.
Vieš, máme to radi, zhmotňovať aj lásku...
Ale neurob mi to.
